Tábor Tarzan

Volám sa Hanka a v septembri budem druháčka. Na tábore som bola prvýkrát. Veľmi som sa na tábor tešila, lebo do Skleného vždy veľmi rada chodím. Najviac sa mi páčila hra Močiar a dynamika Tarzan. Bola som v Tininej a Palinovej skupinke a pomáhali sme si pri plnení úloh. Večer som sa vždy tešila na kontrolu poriadku v izbách, lebo to bola veľká sranda – chalani z našej skupinky mali síce upratanú izbu, ale kontrola im ju celú rozhádzala :). Stoličky na posteľ, stôl prevrátili a veci vyhádzali zo skrine. Veľmi sme sa na tom všetci smiali. Na konci tábora naša skupinka nacvičila tanečnú operu o Danielovi, ja s Dominikou sme boli levy. Celú cestu domov v aute sme si spievali hymnu o Danielovi spolu s Lele a Johankou. Na tábore som sa s pomocou mojej skupinky odvážila urobiť veci, ktoré som ešte predtým nezažila, a chcem, aby mi toto priateľstvo a odvaha, čo mi Ježiš dal, zostali. Hanka

. Tábor Tarzan nebol ako ostatné tábory. Uznávam v dosť veciach sa im podobal – tiež nám tam kontrolovali izby, hodnotili či skupina všetko zjedla a v podstate (ako vo väčšine táborov) sme nikdy nemali voľno. Lenže toto všetko malo akoby iný nádych, všetko tam bolo veselé. Robili
sme tam také veci, ktoré by nás doma ani nenapadli. Hádzali po sebe balóny, skákali do pece, lietali na lane ponad rieku. Nebáli sme sa, lebo Ježiš bol s nami. Ale nielen on, boli s nami aj animátori a podporovali nás. Nerobili zo seba „bohov“ , ale aj tak nás prinútili robiť veci tak, ako majú byť. Boli úžasní, ale mali aj svoje slabé stránky (ako každý), ktoré sa nebáli ukázať. Všetci sme
sa snažili byť čo najlepší – a darilo sa nám to, veď je ľahké byť dobrý, keď sú okolo teba dobrí ľudia. Práve pre toto si myslím, že tábor Tarzan nebol ako ostatné tábory. Terezka Lazarová

viac foto myspace kjk

AK máte aj vy svedectvo z tábora Tarzan, pripojte ho v komentároch, alebo nám napíšte.