CHAZAK VE EMATZ / tábor mladých / 14.-18.08.2026

Projekt_Chazak

Väčšina mladých ľudí žije v klietke vlastných pochybností.
Zaseknutí v strachu, bez odvahy urobiť prvý krok a presvedčení, že na veľké veci jednoducho nemajú.
Rozhodli sme sa tento mentálny limit bez milosti rozmlátiť.

Odštartovali sme Projekt Chazak – akčnú transformáciu mysle. Zamerali sme sa na jedinú vec: vybudovať v mladých nezničiteľný mindset a dať im do rúk odvahu, s ktorou dokážu vstúpiť do akejkoľvek novej výzvy a vyhrať.

Čo sa dialo na Projekte Chazak?
•⁠ ⁠Vykročenie za hranice komfortu: Cez extrémne výzvy a dynamické aktivity sme účastníkov vytiahli z ich pohodlia. Presne tam, kde sa rodí skutočný charakter.

•⁠ ⁠Likvidácia strachu: Ukázali sme im ako nestavať na rečiach okolia, zničiť vnútorných pochybovačov a namiesto neistoty sa oprieť o pevné Božie prísľuby a vieru.

•⁠ ⁠Nezničiteľná komunita: Prežili sme čas plný energie, zábavy, tančekov, motivačných tém a momentov, ktoré budujú priateľstvá na celý život.

•⁠ ⁠Zlomový večer: Vyvrcholením bol moment silnej duchovnej prítomnosti, ktorý priniesol hlboký vnútorný posun a skutočnú redefiníciu toho kým sú.

Projekt Chazak nebol len ďalším letným táborom.
Bol to zlom. Mladí z neho odchádzajú silní, pevní a pripravení rásť v zodpovednosti.

Chazak ve’ematz – buď silný a udatný, pretože Ježiš je s Tebou.

Vidíme sa na ďalšom projekte už v jeseni!

SVEDECTVO z tábora:

Volám sa Lucia a mám 17 rokov. Na tento tábor ma pozval brat, ale ak mám byť úprimná, vôbec sa mi tam nechcelo ísť. Mala som pocit, že idem z donútenia. Napokon som ale ponuku prijala. Pred týmto táborom som nechcela chodiť ani do kostola, ani sa modliť. Bolo to pre mňa zbytočné, ale počas tohto tábora som svoj pohľad na Boha zmenila. Bavilo ma, keď sme sa každé ráno stretli na osobnej modlidbe a modlili sa spolu. Bolo to veľmi pekné a cítila som sa medzi ľuďmi v tábore veľmi príjemne. Tiež ako sme každý večer išli do stodoly na chvály a vypočuli sme si tam aj pekné svedectvá. V jeden večer sme mali chvály, kde sa za mňa ľudia modlili. Pred modlitbou som sa dozvedela, že sa môže stať, že zakúsim odpočinok v Duchu Svätom. Už počas tohto zdieľania sa ma to dotýkalo a v ten večer som sa tešila, že môžem túto skúsenosť získať aj ja. Modlili sa mňa, ale nič zvláštne sa neudialo. Cítila som v sebe silné emócie a bola som z toho aj trocha smutná. Povedala som si však: „Bože, nech sa stane, čo sa má stať. Nechávam to v tvojich rukách.” Ďalej som spievala chvály. V jednej chvíli však moje telo veľmi oťaželo a pocítila som, že padám. Začala som plakať. Nie od smútku, ale od radosti. Bolo to veľmi oslobodzujúce. Cítila som, že som naplnená radosťou a že sa ma dotkol Duch Svätý.
V ten večer som nevedela prestať plakať a vedela som, že môj pohľad na Boha sa zmenil. Vnímala som, že je so mnou.
Keď sa priblížil koniec tábora a môj odchod, nechcelo sa mi odísť. Opäť som plakala, že musím opustiť toto miesto, kde som sa cítila tak dobre.
Po návrate domov som sa dokonca začala modliť osobnú modlitbu. Už nechodím do kostola, lebo musím, ale preto, že sa chcem stretnúť s Bohom.
Som veľmi vďačná za túto skúsenosť a veľmi rada prídem na toto miesto znova. Nie len kvôli úžasným ľuďom, ktorých som spoznala, ale aj kvôli tomu, že ma toto miesto zmenilo.

FOTOGALÉRIA