Téma mesiaca: „Oživ vyschnuté!“

Vchádzame do adventného obdobia, ktoré nás bezprostredne pripravuje na sviatok narodenia Božieho Syna, Ježiša Krista. V čom by mala spočívať naša príprava?
V evanjeliu podľa Marka je opísana udalosť, v ktorej Ježiš vchádza do synagógy (Mk 3, 1-6). Nič výnimočné. Ježiš sa v sobotu v chráme zdržiaval dosť často. Predsa len badáme niečo, čo v tej dobe nebolo normálne. Ježiš, veľký židovský učiteľ, zameria svoju pozornosť na chudáka, človeka, ktorý má odumretú ruku. Nielenže ho sleduje svojim pohľadom, ale v jednom momente mu hovorí: “Staň si do prostriedku a vystri ruku!”. Farizeji ostávajú pohoršení a čakajú, čo bude ďalej. Ježiš neváha a uzdravuje ho.
V dnešnom rýchlom a uponáhľanom svete často zabúdame zamerať našu pozornosť na iných, postaviť druhého človeka “do prostriedku”, ako to robí Ježiš. Postaviť druhého do prostriedku znamená: 1.vyvýšiť jeho kvality 2.zabudnúť na jeho limity
Ježiš nehľadí na limit, “vyschnutú ruku”, ale na “človeka” a týmto dáva do popredia skutočnú hodnotu a kvalitu osoby. Aj my prichádzame denne do styku s ľuďmi, ktorým by sme najradšej vytkli ich nedostatky a preformovali ich podľa našej vôle. Nie je to len záležitosť vzťahu s cudzou osobou, napr. s bezdomovcom, ktorého vidíme denne na ulici. Je to predovšetkým výzva do naších rodín, škôl, komunít a pracovísk. Je to výzva k hľadaniu nekonečných kvalít, ktoré má každý z nás.
Náš konkrétny zaväzok by mal byť viazaný na povzbudzovanie, potešovanie a obdarovanie. Každý deň si môžeme vybrať jednu osobu, ktorú takýmto spôsobom postavím “do stredu”. A možno toto je práve cesta k uzdraveniu naších odumretých a vyschnutých vzťahov.
Nechajme sa viesť príkladom samotného Ježiša, ktorý stavia do stredu nás. Nepremrhajme šancu a dovoľme, aby sa Ježiš nanovo narodil v našich srdciach tým spôsobom, že ho budeme vidieť živého v každej osobe, ktorú budeme chcieť povzbudiť, potešiť alebo obdarovať.