Téma mesiaca: SEMENÁ OBETE

Každý  z nás by chcel zakúsiť pozitívnu zmenu v tomto novom roku. Dúfame, že to bude lepšie a očakávame nejaký „zásah z hora“. Mnohí z nás dnes chceme čo najrýchlejšie zmeniť svoj život, alebo osud spoliehajúc sa na „náhodu“, ktorá nám dopomôže k úspechu a šťastiu. Čo však na to Boh? Skúsme sa konfrontovať s jeho Slovom.

V druhom liste Korinťanom sa píše: „Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať“ (por. 2Kor 9,6).

V prvom liste Korinťanom sa zasa píše: „Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie“ (por. 1Kor 15,36).

Hneď  na začiatok je potrebné ujasniť si, že každá zmena v živote, každý krok dopredu, každý úspech či požehnanie si vyžaduje obetu. Biblicky môžeme prirovnať obetu k semenu na siatie. Aby si niečo v živote získal, musíš sa najprv niečoho vzdať. Ak z tvojej ruky nevypadne semeno a nezaseje sa, nebudeš môcť naplniť tvoju dlaň ovocím, ktoré to semeno prinesie. Ochota prinášať obete je najrýchlejšia cesta k zmene svojho života. Každý, kto v živote dosiahol nejaký úspech, musel pre to priniesť obeť. Spomínam si na to, koľko času som musel stráviť v posilovni a koľko energie vynaložiť na to, aby som dosiahol nižšiu váhu tela. Koľko voľného času  a prostriedkov obetujú rodičia, aby dobre vychovali deti. Tento zákon platí aj v duchovnom živote. Bez obety je nemožné viesť duchovný život a podobať sa Ježišovi Kristovi. On sám totiž povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (por. Mk 8,34). Vezmi semeno obety, to čo ťa stojí a sej v hojnosti. Neboj sa obetovať čas, prostriedky, sily pre tvoj duchovný rast.

Druhým vyučovaním o obete je nasledovné. Prinášať obetu musíme neustále a nezištne. Dosť ľudí je ochotných pripustiť, že niekedy je obeť nevyhnutná. Problém nastáva vtedy, keď si začnú myslieť, že už majú právo prestať prinášať obete. Mýlia sa! Prinášať obete patrí k neustálemu procesu nášho rastu. Akú obetu priniesol Ježiš, aby zakúsil zmŕtvychvstanie? Vzdal sa svojej rovnosti s Bohom (por. Fil 2,6-11). Vzdal sa svojho práva. Zasial „niečo“ cenné, aby mohol zožať niečo ešte cennejšie! Vzdal sa myšlienky a domnienky toho, že on bude stanovovať podmienky. Odumrel svojim predstavám. Totálne a nezištne sa odovzdal do rúk toho, ktorý ho miloval. Dôveroval Otcovmu plánu pre jeho život. Nezištnosť a stálosť patria k charakteristikám lásky. Obeta, ktorú ponúkol Ježiš, mu priniesla niečo výnimočné. Trvalé víťazstvo. Temnoty nad Ním už nemohli zvíťaziť. Toto je ovocie života človeka, ktorý prináša Bohu milú obetu ako svoju duchovnú bohoslužbu (por. Rim 12,1).

Vráťme sa k siatiu a k semenám obety. Sej štedro. Neodkladaj tvoju námahu, čaká ju hojná odmena. V knihe Kazateľ sa píše: „Za rána rozsievaj svoje semeno a do večera nedaj svojej ruke spočinúť, lebo nemôžeš vedieť, či sa ti toto alebo iné podarí, alebo či ti bude obidvoje dobré rovnako“ (por. Kaz 11,6). Prines obetu a spoliehaj sa na Pána. Toto je cesta po ktorej máme kráčať. Obeta nás učí nádeji. Učí nás očakávať a ceniť si každého z jej ovocia.

Povieš  si: „to je ťažké“! Ťažké pre toho, kto sa nenaučil ešte stále milovať. Pre tých, ktorí zakúsili, ako ich Boh miluje je to každodennou výzvou a odpoveďou. Žiadaj si od Pána, aby ti obnovil „prvotnú lásku“ ktorá ťa povedie k noseniu bremien s radosťou a bez šomrania. Zaraď sa aj ty medzi rozsievačov, ktorí sa vracajú s jasotom a snopmi požehnania.

„Tí, čo sejú v slzách, s jasotom budú žať.

Keď  odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na siatie.

No keď  sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú“

Ž 126,5-6

Pastier Oázy Sklené

o. Vladko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.