Téma mesiaca “Dôvera”

Dôvera je niečo, bez čoho sa vo vzťahu s Ježišom nezaobídeme.
Je ako skypas, alebo užívateľské heslo, ktoré od nás chcú na každom kroku, keď sa pokúšame dostať do systému.
Dôvera je základná a nevyhnutná podmienka v našom kráčaní s Ježišom.
Biblická definícia by znela: „Rozhodnúť sa úplne oprieť celú svoju bytosť o Ježiša v absolútnej dôvere v Jeho moc, múdrosť a dobrotu.“
Ak mu dôverujem, otvorí mi dvere k trónu milosti, kde ma čaká milosrdenstvo, milosť a pomoc v pravom čase. /Hebr4,16/
Ak mu dôverujem, daruje mi život v hojnosti. /Jn 10,10/
Ak mu dôverujem, urobí ma stabilnou a pevnou./Ž125,1/
Dôvera v Neho zo mňa robí Jeho dcéru/Jn1,12/
Vďaka nej zakúšam spásu celej svojej bytosti a som ospravedlnená. /Jn3,16/
Je uholným kameňom mojej sebadôvery/Mk9,23/
Uzdravuje ma/Lk8,48/
Vďaka nej MÔŽEM kráčať po vode ako Peter a presúvať vrchy/Mk11,23-24/
Len vďaka nej môžem vidieť neviditeľné/Hebr11,1/
Ak mu dôverujem, kráčam v nadprirodzenom odpočinku a pokoji/Fil4,6/
Dôvera je totiž opakom nedôvery, strachu, pochybnosti, nepokoja a rozpoltenej mysle.
Ako ju môžem mať? Ako v nej môžem rásť? Ako v nej môžem vytrvať aj v čase skúšok?
List Galaťanom5,6 hovorí, že viera /dôvera/ je činná skrze lásku. Skrze akú lásku?
Skrze Jeho lásku. To Jeho láska vo mne aktivuje, prebúdza a roznecuje dôveru v Neho.
Ak si to neuvedomujem, ak o tom neviem, nikdy nebudem schopný oprieť celú svoju bytosť v absolútnej dôvere o Ježiša.
O Jeho moc, múdrosť a dobrotu.
On ma miluje. Osobne, výnimočne, bez podmienok, stále rovnako intenzívne.
Keď prší a či svieti slnko, keď som zlý, alebo dobrý. Nikto a nič ma nemôže odlúčiť od Jeho lásky. Ježiš je hoden mojej absolútnej dôvery.
Zomrel za mňa, keď som bol ešte hriešnik, ďaleko od Neho, keď som Ho odmietal a vylučoval zo svojho života, keď pre mňa nebol nikým.
Som zrenicou Jeho oka, kráľovskou korunou v Jeho ruke a moje meno má naveky vyryté na svojej dlani, bez najmenšej šance na mňa zabudnúť.
Nekonečne, šialene a vášnivo ma miluje. Má vo mne záľubu a teší sa zo mňa.
A teraz je rad na mne. Do akej miery tomu verím?
Do akej miery verím tomu, že sa o mňa materinsky a láskyplne stará?
Do akej miery verím tomu, že som ospravedlnený, vykúpený, ovenčený slávou a cťou, že žijem v plnosti Jeho požehnania, že skrze Neho vo mne prebýva Jeho plnosť, moc, láska a radosť celá? Že som chrámom Jeho Ducha a vrcholom Jeho stvorenia?
Kladiem hranice svojej dôvere? Zmenšuje sa a oslabuje, keď prichádzajú skúšky?
Alebo denne používam štít viery, ktorým môžem uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha?
S dôverou stojím na Božích prisľúbeniach a aj napriek pretrvávajúcej neistote vyhlasujem Jeho moc, múdrosť a dobrotu do problému, s ktorým zápasím, čakajúc na Jeho zásah?
Prijímajme denne Jeho lásku a poznávajme skrze Slovo jej šírku, hĺbku, dĺžku a výšku.
Dovoľme Ježišovi, aby nás miloval skrze modlitbu, prebývanie s Ním a uctievanie, skrze bratov a sestry, ktorí sú okolo nás.
Dovoľme mu aktivovať v nás absolútnu dôveru v Jeho moc, dobrotu a múdrosť.
A nebojme sa robiť gestá viery v poslušnosti Jeho slovu. Zosúlaďujme svoje myšlienky, slová a skutky s Jeho slovom. Chváľme Ho za Jeho nekonečnú dobrotu, nebojácne mu predkladajme naše žiadosti, stojme na Jeho prisľúbení a ďakujme za víťazstvo./Fil4,6/
Možno nám ho nedá vždy tak, ako a kedy chceme my, ale vytrvajme v dôvere, že Jeho načasovanie a spôsob je ten najlepší pre nás.
A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni naše srdce a našu myseľ v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, ktorý spôsobí, že všetky situácie, ktorými prechádzame, poslúžia pre naše dobro.