SÚDNYM TRIBUNÁLOM ODSÚDENÝ, JEŽIŠOM OSLOBODENÝ
Smerom do tmy…
Volám sa Petr a pochádzam z Českej republiky, priamo z Plzne. Tam som sa narodil a vyrastal. Moja matka ma dala pokrstiť, keď som bol ešte malý a to bolo všetko, čo som dostal ohľadne viery. Niet sa čo čudovať, veď som žil v krajine kde viera nielen, že nebola populárna, ale dokonca tí, ktorí ju praktizovali, mohli byť prenasledovaní a uväznení. Môj otec, tvrdý ateista, odmietal akýkoľvek náznak kresťanskej výchovy. Najdôležitejšie miesto v mojom živote patrilo športu. Venoval som sa grécko-rímskemu zápasu a všetkým športom, ktoré s tým súviseli: gymnastika, plávanie, kulturistika … Ako plnoletý som nastúpil na civilnú vojenskú službu v nemocnici. Pracoval som ako sanitár. Práca sa mi páčila, ale platili mizerne. Preto spolu s priateľmi sme si našli ďalší zdroj príjmov, robili sme vyhadzovačov na diskotékach. Občas som si privyrábal aj ako výpalník. Jedného dňa som dostal zákazku na veľkú sumu: Mal som vymáhať 1.000.000,- Čk. Ponuka bola veľmi príťažlivá a ja som ju prijal bez toho, aby som pomyslel na prípadné dôsledky. A tak krátko na to som sa ocitol za mrežami.
Za mrežami sa zastavil čas … Keďže som bol ozbrojený, zaregistrovali ma ako nebezpečného deliquenta. Bol som vo vyšetrovacej väzbe s trestom, ktorý ešte pred procesom znamenal 5 – 10 rokov v cele veľkej 4x2m spolu s ďalšími troma väzňami, kde bola len záchodová misa, a umývadlo so studenou vodou. V tom čase sa mojim svetom stala moja posteľ. Čas sa zastavil. Okolo seba som videl iba mreže, chlad a sivú cementovú podlahu; žiadna zeleň, žiaden život. Z každej strany som vnímal (videl) veľa zničených životov, smutnú hru falošných hrdinov a nezáujem strážcov. Každý náš pohyb vonku mimo celu bol sprevádzaný tvrdými príkazmi dozorcov … pomýšľal som na pomstu a pustil som do okultizmu, ktorý je vo väzení veľmi rozšírený.
Potom jedného dňa sa všetko zmenilo! Keď som už nevedel, ako ďalej, začal konať Pán. Ježiš mi postavil do cesty jedného kňaza, ktorý bol počas komunistického režimu 17 rokov zatknutý kvôli tomu, že pomáhal ľuďom utekať za hranice. Daroval mi bibliu: najvzácnejší poklad aký som mohol mať ( dostať). Začal som čítať Božie slovo a pomaly pomaličky sa moje oči začínali otvárať. Asi po dvoch mesiacoch som bol preložený do inej cely, v nej boli niektorí väzni obrátení. A títo bratia mi dali možnosť stretnúť sa s jednou sestrou, ktorá vykonávala vo väzení duchovnú službu, patrila do Koinonie Ján Krstiteľ. Bol 15.máj 1997. a táto sestra mi rozprávala o Ježišovi, ktorý je živý, reálny a konkrétny, o Ježišovi, ktorý má moc zmeniť môj život. Bol som ako užasnuté dieťa, ktoré vidí konkretizáciu svojich fantázií (ako sa jeho sny stávajú skutočnými, konkrétnymi). Nebolo to čosi vysnívané, bola to skutočnosť: ten Ježiš, o ktorom hovorili, že je rozprávkou (bájkou) na oklamanie ľudu, stál predo mnou a ponúkal mi Svoj život. Po prvýkrát vo svojom živote som sa modlil. Bolo presne 11.45 a Ježiš vstupoval do môjho srdca, ktoré prestávalo byť kamenným. Deň na to, začalo vstupovať oslobodenie do mojej minulosti.
Po 19 mesiacoch som bol prepustený a trest mi skrátili z 8 na 3 roky. Ježiš postupne zasahoval do ďalších procesov a ja som sa viac do väzenia nevrátil. Znovu som nastúpil do práce ako sanitár a začal som pravidelne prichádzať do komunity v Oáze Plzeň. Využíval som každú možnosť na evanjelizáciu. Bo som oslobodený a nemohol som nesvedčiť o tom, že iba Ježiš môže zmeniť naše životy; môj život, tvoj život. Teraz nasledujem Pána v panenstve pre nebeské kráľovstvo (v zasvätenom živote v Koinonii Ján Krstiteľ): a patrím iba jemu. /Petr Šabek/