Milí kamaráti!
Boli ste už niekedy s rodičmi v reštaurácii? Ako sa Vám tam páčilo? Čo ste si objednali? Chutilo Vám? My sme sa tiež spolu s deťmi na februárovej koinonii do jednej takej reštaurácie vybrali. Nebola to však obyčajná reštaurácia… Ale taká…. no prosím, HORE NOHAMI. Aj sa tak volala, že REŠTAURÁCIA HORE NOHAMI. Najprv sme nevedeli, čo to bude znamenať, a hádali sme, či budeme jesť zavesení na rebrinách dolu hlavou…. Alebo či budeme musieť mať nohy vyložené na stoloch…. Nebolo to však tak. Pán majiteľ reštaurácie Žofré nám svojim francúzskym prízvukom porozprával, že hľadá úplne nový nápad na nové jedlo, potrebuje však pri vymýšľaní našu pomoc.
Mal pripravený plný stôl rôznych ochutnávok, a tak sme si z nachystaných surovín a jedál vybrali každý to najobľúbenejšie, ktoré by mal nový recept obsahovať (ako keď si objednáte v reštaurácii). A zároveň sme každý povedali, ktoré z jedál na mištičkách by v recepte určite nemali byť, lebo ich nemáme radi. Potom nám pán kuchár rozprával o Jánovi Krstiteľovi a jeho obľúbených receptoch, o jeho zásadách pri jedle, pôste, delení sa, uspokojení sa s tým, čo máme (Mk1,6 + Lk 3, 10-14)) i o tom, že niekedy sa dá zvíťaziť i nad vlastnou chuťou. Ján Krstiteľ tak víťazil i v pôste i pri tých kobilkách. Aj pán kuchár už to vraj zažil, keď mu vo Francúzsku ponúkli slimáky a v Japonsku chobotničky. Júj, ako sme fujkali, keď to rozprával! Radšej sme už chceli ochutnávať! Ešte sa nás spýtal, či sme pripravení zvíťaziť, a všetci sme kričali, že áno, áno! Až keď išla Majka prvá a pán kuchár sa jej spýtal, že či je ochotná zvíťaziť nad kyslou limetkou, vtedy nám to došlo!
Odvaha nás však neprešla, a predstavte si, všetci sme zvíťazili! Viete nad čím? Nad jedným sústom neobľubeného jedla, a sami nad sebou! Povzbudzovali sme sa a prekonávali sme sa, a tlieskali sme si a bola medzi nami taká radosť z víťazstva, že sa dala krájať do receptu! No uznajte, veď sme zjedli cibuľku, petržlen či grep, niektorí neobľúbenú papriku,a i tí najmenší dvoj a trojroční zjedi bez grimás a radostne kusok citróna! No a potom bola party! Nasledovali tie najobľúbenejšie dobroty, čipsy, perníčky, korbáčiky, ešte nejaké obľúbené zeleninky a ovocia… A ešte sme sa rozprávali, že toto naše víťazstvo môžme vyskúšať i inde, nielen v našej reštaurácii HORE NOHAMI, ale napríklad i v školskej jedálni alebo doma! Povzbudili sme sa i Božím slovom, ktoré sme sa naučili naspamäť – 1Kor10,31: “Či jeme, či pijeme, alebo čokoľvek iné robíme, všetko robme na Božiu slávu!”
No a jasné, že sme sa hrali, aj na semafor, aj na krokodíla, a aj sme tancovali a spievali pre nášho naj kamoša Ježiša, ďakovali mu a chválili ho, to bolo vlastne na začiatku. A na konci skákanie na našom nafukovacom hrade. Nevedeli nás dotiahnuť na spoločný obed s rodičmi, ale to bolo asi preto, že my sme predsa mali za sebou návštevu reštaurácie, a to naši rodičia nemohli ani tušiť. Ozaj, uhádli ste aj vy, prečo sa volala HORE NOHAMI? Svoje tipy môžte napísať do diskusie pod článok! Tešíme sa nabudúce!
Vaša čašníčka Marion.
viac na facebooku kjk magazín
