Svedectvo Sáry a Mišky zo záväzkov vstupu do komunity

Kristus vstal z mŕtvych!

Volám sa Sára. Mam skoro 17 rokov a celý môj život žijem v Kanade. Keď v lete prídeme navštíviť našu rodinu, vždy prichádzame duchovne načerpať do oázy v Sklenom. Čím som staršia, tým viac spoznávam Ježiša cez bratov a sestry v oáze, a práve tu som zakúsila, čo to znamená mať s Ježišom vzťah a pravé priateľstvo. 

V mojom živote bolo obdobie, keď som sa prispôsobovala svetu a okoliu. Veľa som bojovala s myšlienkami kto skutočne som. Častokrát som sa vzdialila od Božej lásky a ignorovala som hlas Ježiša, pretože som sa chcela páčiť svetu. 

Toto leto som na tábore v Sklenom zakúsila, že stačí žiť s Ježišom. Začala som objavovať moju identitu a kto skutočne som. Ježiš ma učí nové veci každý deň. Niekedy je náročné Ho počúvať a občas ma prenikne strach z toho, kam ma On povedie, ale zároveň viem, že Boží plán pre mňa je sláva a radosť. Rozhodla som sa stať externou členkou Komunity Ján Krstiteľ, lebo zakúšam, že Ježiš ma zavolal byť súčasťou niečoho väčšieho. Viem, že budem potrebovať podporu spoločenstva, keď príde ťažké obdobie, a keď sa moja viera znova zachveje. V živote som zakúsila, že ľudia sklamú, ale Ježiš nikdy nesklame. On mi pomohol dostať sa cez mnohé boje a zachránil ma od samej seba, keď som si ani neuvedomovala, že potrebujem záchranu. Práve v Koinonii v Sklenom som počula Jeho hlas a cítila Jeho prítomnosť. Ukázal mi, čo to znamená pravé šťastie a vtedy som vedela, že moje srdce patrí Jemu. Zakúsila som, že sa nemáme vzdávať, pretože On pripravil pre nás väčšie veci ako si my dokážeme predstaviť. 

Tak mu ver aj ty, lebo On ťa prekvapí v tom najneočakávanejšom momente tvojho života.

Sára

Kristus vstal z mŕtvych!

Volám sa Miška, mám krásnu rodinu, som šťastnou manželkou a matkou troch krásnych detí – Sára 17, Tobi 15, Tomáš 10. Žijeme  v Kanade  16 rokov. 

Komunitu Ján Krstiteľ som spoznala ako študentka na univerzite pred 23 rokmi. Oáza Sklené bola vždy pre mňa miestom, kde som načerpala Ježišovu živú vodu, a práve tu On vždy v lete osviežuje moju unavenú dušu, keď prichádzame z Kanady navštíviť našu rodinu. Externou členkou Komunity som sa stala v roku 2019. Napriek vzdialenosti a oceánu, ktorý ma oddeľuje od Slovenska, som vždy tak v kútiku duše túžila, aby aj naše deti zatúžili patriť do spoločenstva, kde sa budú cítiť prijatí takí akí sú, a kde zakúsia Ježišovu lásku, tak ako ju zakúšam ja. Pri mojich osobných modlitbách, ale aj našich spoločných rodinných, vyhlasujem nad deťmi slovo, ktoré mi daroval Pán pri ich narodení. Pre našu Sáru toto slovo bolo jasné – zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa – Lk 1, 14-17:

“Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a pripravil tak Pánovi dokonalý ľud.”

Toto slovo mi dodávalo nádej, hlavne, keď som cítila, že moja dcéra sa mi vzdaľuje, že sa akoby stráca vo svete, hlavne prvý rok na strednej škole. Vyhlasovala som, že je plná Ducha a že je Jánom Krstiteľom. V kútiku duše som dúfala, že príde deň niekedy v budúcnosti, kedy zažije Ježišov dotyk tak ako ja, a že ju prestane trápiť, čo si o nej myslia kamaráti v škole. Ani som nedúfala, že sa také niečo udeje toto leto 2022. Po detskom tábore, kde slúžila ako pomocná animátorka, prišla za mnou a tichým hlasom mi povedala: „Mami, aj ja chcem patriť do komunity tak ako ty. Cítim, že to je miesto, kde mi Ježiš dáva pokoj a takú istotu.” Chápala som o akej istote to moja dcéra hovorí – istota, že Ježiš ju nikdy nesklame, a že Jemu jedinému sa oplatí dôverovať, pretože pred Ním sa nemusí na nič hrať. Keď Sára vyriekla túto túžbu, nechcelo sa mi veriť, že Ježiš vypočul  moje 17 ročné vyhlasovanie Jeho slova nad jej životom a moju túžbu, aby moje deti boli Jeho hlasom, soľou a svetlom na mieste, kde ich Ježiš posiela každý deň. V tú nedeľu na koinonii, keď Sára čítala svoje záväzky externej členky, som nemohla prestať plakať od vďaky, aký je Ježiš dobrý Pán a ako pre neho ani vzdialenosť a oceán nič neznamená. Preto sa nevzdávajme modliť sa za naše deti a prikrývať ich Božím slovom, nech sú okolnosti ich života akékoľvek. Možno máte pocit, že čelíte presile, ale on to tak nevidí. Dajte mu, čo máte – úprimnú modlitbu, a potom sa už iba pozerajte ako koná.

Miška