Najsilnejším a najkrajším zážitkom bol pre mňa výstup na Monte PASSUBIO
E viva Camparmo! E viva Ricardo! E viva moja komunita!
Camparmo na mňa veľmi zapôsobilo.
Na každom kroku som cítila Pánovu prítomnosť.
Každý deň, ….proste bolo tam úžasne!
Pre mňa to bol zázrak tam ísť, mať takú možnosť a byť tam
s vami! Moja túžba zažiť prítomnosť Pána na miestach, kde vznikla komunita sa vyplnila a zato patrí vďaka Pánovi, Vladkovi, ktorý nám to umožnil a tebe Martina, Sergej, Miško a Lucia, ktorý ste šli s nami. Som naozaj vďačná Pánovi za tento čas.
Keď sme dorazili do nášho domčeka -Vallortigara, naplnila ma neskutočná radosť, a vôbec sa mi nechelo spať, ale oddych treba. Keď sme ráno vstali tak moja prvá veta bola: ,,Taký pekný deň a všetci spia,..jooj.. to treba využiť, aby sme zažili čo najviac!”
Po krásnych raňajkách sme sa vybrali do Camparma, kde nás privítal náš braček Valera s úsmevom na tvári, a potom nasledovala osobná modlitba. Takú silnú a radostnú modlitbu som ešte nikdy nezažila. Prežívala som neskutočnú radosť a obrovský pokoj v srdci. Pán sa ma dotýkal a hovoril mi do srdca! Uvedomila som si, že vďaka Ricardovej vernosti , môžem aj ja rásť vo vernosti svojho povolania, byť Jánom Krstiteľom. Táto skúsenosť na naplnila veľkou radosťou a túžbou neustále kráčať za Ježišom. Napadlo ma pritom slovo: ,,… hľadaj radosť v Pánovi a dá ťi za čím túži tvoje srdce.”(Ž37,4).
Najsilnejším a najkrajším zážitkom bol pre mňa výstup na Monte Passubio.Okrem nádherných krás prírody a super počasia som prekonávala samu seba!
Pán ku mne stále prehováral, miestami som to chcela vzdať, ale vždy mi zneli slová: ,,Tí čo dúfajú v Pána dostávajúnovú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú.”(Iz40,31). Napĺňala ma nová sila a putovala som na samý vrch, až ku kaplnke. Zasmiala som sa, keď som zistila, že zo sestier som prišla ako prvá.
A v čom som prekonávala samu seba? Noooo hlavne som mala strach z tmy, bolo to náročné ale zvládla som to, vďaka Pánovi. Silné bolo to, že prechod cez tie tunely mi pripomínal môj život-
z tmy do svetla a znova zo svetla do tmy- častokrát sa môj život podobal tomuto prechodu cez tie tunely, to sa nedá slovami ani opísať čo som prežívala.
Keď sme prišli do Cogolla, ďalším krásnym a šokujúcim prekvapením bol sám otec Ricardo. Potom ešte prišiel na večeru len kvôli nám,….no niečo neuveriteľné!
Keď sa za nás modlil tak som chcela, aby tá chvíľa netrvala tak krátko.
Ďalším prekvapením bol podnikateľ Alleandro, jeho pohostinnosť a ponuka pracovať u neho, s podmienkou vedieť aspoň základy taliančiny.
Od tohto momentu sa učím nejaké talianske slovíčka .
Bolo to naozaj silné. Hlavne na budovanie hlbšieho vzťahu
s Pánom a budovaním priateľstva s vami všetkými.>
Naozaj vďaka Pánovi, Vladkovi a všetkým zúčastneným.
Monika Palušáková