Téma mesiaca: „JERUZALEM ALEBO BABYLON?“
Jeruzalem a Babilon sú mestá, ktoré sa často spomínajú v Biblii. Vo väčšine prípadov autor textu chce okrem jednoduchého topografického opisu povedať čosi viac. Pre Bibliu tieto dve mestá, sú dva svety opačné, bojovné, netolerantné. A tento dualizmus potrvá, pokiaľ jedno z nich nezanikne! Pozrime sa hlbšie na skryté tajomstvo týchto dvoch miest. Slovo Babilon pochádza z gréčtiny. Ak tlmočníci z hebrejčiny do gréčtiny nájdu hebrejské slovo Bábel, prekladajú ho ako Babilon. Ide o to isté mesto. Preto teda, ak chceme pochopiť Babilon, potrebujeme sa vrátiť v čase na počiatok knihy Genezis v 11 kapitole, kde je opísaná história budovania mesta a veže: veže Bábel! „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi“(v.4). Jeho stavitelia, prostredníctvom vysokej veže, chceli dosiahnuť nejakým spôsobom nebeské sféry a nakoniec Toho, kto v nich býva: Boha. Na počiatku sa vzťah medzi našimi predkami a Bohom stvoriteľom prerušil príčinou hriechu. Nastolené ticho spôsobovalo rozpaky, bolo však potrebné niečo robiť.
Nakoniec, keď sme prečítali celú kapitolu jedenkrát, už – už by sme mohli jednomyseľne povedať: „ Ale čo zlé sa stalo?! Ak On nič nehovorí a neschádza k nám, čo iné nám ostáva ak nie zorganizovať sa a vystúpiť k Nemu?“ Našli by sme tak teologický základ výroku: „ Pomôž si, aj nebo ti pomôže“. Ale zdá sa, že Bohu sa tento plán nezdal geniálny: „ A takto ich Pán odtiaľ rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto ho nazvali Bábelom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozohnal po celej zemi…“ (v. 8-9). Bábel nie je meno, ktoré dali ľudia mestu , preto ho môžeme nazvať vhodnejším menom, napríklad: pýcha, povýšenectvo, nadutosť…Teologicky sa interpretuje veža ako skutok pýchy a vzburi voči Bohu. Jeho odpoveďou je trest a istá prevencia, aby ľudia neprepadli pýche. Aby sme lepšie pochopili závažnosť tohto postoja, musíme hovoriť o Jeruzaleme. Pokračujúc v našom biblickom texte, vidíme Boží zásah proti Bábelu.
Hlas z hora, ktorý volá: „ Abram, odíď zo svojej krajiny,…do krajiny, ktorú ti ukážem“ ( Gn 12,1). Boh sám prerušuje ticho a berie iniciatívu, aby vstúpiť do vzťahu s človekom spôsobom, akým chce On. Odlišnosť týchto dvoch miest spočíva v tom: „ spôsobom, akým chce On“. Potom čo dostal prísľub, Pán prosí Abraháma, aby sa znovu vydal na cestu a šiel smerom k vrchu Moria. Tam má obetovať svojho jediného a milovaného syna, toho prisľúbeného. Vybraté miesto na obetu podľa tradície (2Krn 3,1) sa zhoduje s miestom, kde Šalamún postavil chrám v Jeruzaleme. Počas cesty sa mladý Izák, vidiac že nemali nič na obetovanie, znepokojený pýtal informácie typu: aký zmysel má ísť, ak …? Abrahám mu odvetil: „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj!“ (Gn 22,8). Tak sa stalo: Ježiš je Baránok Boží, ktorý bol obetovaný za nás, práve na „ vrchu Prozreteľnosti“ v Jeruzaleme. Kvôli tomuto bol Abrahám nazvaný „otec viery“. On prijal v poslušnosti Pánov príkaz a nezakolísal veriť Bohu veľkých možností. Poslušnosť je nevyhnutnou podmienkou stretnutia sa s riešením, ktoré Pán už pripravil pre nás všetkých.
Preto je Jeruzalem mesto, ktoré nám pripomína, že Boh chce prebývať s nami, chce vstúpiť do nášho každodenného života, chce spolu s nami čeliť malým a veľkým výzvam. Žalm 135,21 spieva: „ Nech je zvelebený Pán zo Siona, čo sídli v Jeruzaleme!“. Toto miesto si vyvolil Boh, aby sme ho stretli a mohli zakúsiť Jeho priateľstvo! Bábel – Babilon ukrýva v sebe ľudský postoj pokazený hriechom – pýchou. Tá oponuje Bohu, chce dosiahnuť Božiu veľkosť a nakoniec zaujať Jeho miesto. Dnes sa táto mentalita hlboko zakorenila do takej miery, že obhajcovia života, rodiny, slobody, sú považovaní a obviňovaní ako nepriatelia človeka a jeho práv! Keď sa človek usiluje vyriešiť niečo dôležité „sám“, ak sa z jednej strany zdá niečo vyriešené, z druhej zbadá, že jeho riešenia vyvolali ďalšie problémy. Tak čo robiť? Zvoliť si Jeruzalem!
Tam Pán prichádza, aby sa stal človekom ako sme my, aby konal spolu s nami, aby bol skutočne Emanuelom, t.j. Bohom, ktorý žije s nami! Pán netoleruje, ak „konáme sami“, dokonca aj keď sa naše zámery zdajú zdôvodnené. Bábel predstavuje to ľudstvo, ktoré viac – menej zahalené, chce zaujať miesto, ktoré patrí Bohu a „samo sa zachrániť“: človek, ktorý chce byť Bohom! Jeruzalem predstavuje to ľudstvo, ktoré trpezlivo očakáva spásnu ponuku Boha: Boh, ktorý sa stáva Človekom! Práve preto medzi nimi dvoma bude stály boj, aspoň dokiaľ Bábel nevymizne zo srdca každého človeka.
o. Giuseppe De Nardi
prevzaté z KeKaKo č.32 , r.2008, X
