BYŤ AKO PAVOL

Nie náhodou slávime Rok sv. Pavla, ktorý nám má aj dnes čo povedať a ponúknuť. Práve od neho sa učili účastníci kurzu Pavol, ako byť horliví a odvážni pri ohlasovaní evanjelia.

Sami nám o tom povedia v týchto rozhovoroch.

Jaroslav zo Svatobořice Mystřín, Morava, 34 r., rímsko-katolícky kňaz

Prečo si prišiel na kurz Pavol?

Pretože vidím, že ľudia sú hladní po Ježišovi. Keďže som stále s ľuďmi cítim, že im potrebujem ponúknuť Ježiša novým a jedinečným spôsobom. Takže pre mňa to znamená veľmi veľa.

Naučil ťa niečo tento kurz, alebo priviedol k nejakému rozhodnutiu?

Naučil ma vidieť radostnú zvesť novými očami. Naučil ma žiť to kresťanské posolstvo živým spôsobom. Bol výzvou k tomu, že Ježiš je skutočne s nami a na tomto kurze nám to ukázali. Ďakujem zato, že táto komunita mi ukázala veci, ktoré som predtým nevedel žiť a použiť v živote.

Ako si sa ty stotožnil s úlohou a poslaním sv. Pavla?

Mňa fascinuje sv. Pavol. Bol to muž úžasne zamilovaný do Ježiša. A je to vidieť vo všetkých jeho gestách, slovách, konaní a v jeho láske. Tento kurz mi ešte viac odhalil jeho život. Veci, ktoré sme tu robili mi ho viac sprítomnili. Jeho horlivosť mi dala túžbu čerpať viac z jeho života a byť takým Pavlom tam, kde som.

Čo bolo pre teba ťažké prekonať na tomto kurze?

Pre mňa bolo ťažké prijať v komunite určité gestá. A tie som pochopil až tu, prečo sú určité gestá dôležité pre našu vieru. A je to Ježiš, ktorý to otvára. Ja som si dával v tom veľkú slobodu, že keď Ježiš chce niečo vo mne urobiť, nech to urobí On sám. Gestá a prejavy teraz pre mňa znamenajú ako žiť vieru.

Bolo v tvojom živote niečo nemožné a na kurze sa stalo možným?

Hoci som kňaz a ľudia ku mne prichádzajú a odchádzajú, zverujú sa, mal som vždy veľké obavy a strach. Chcel som veľmi získať brata, sestru alebo deti pre Ježiša, ale nikdy som nemal tú odvahu ísť a osloviť ich. To bola pre mňa nesmierne ťažká vec. Bola to vec môjho osobného bloku aj keď som kňaz. A tu som cítil ako obrovské oslobodenie keď som tento krok urobil. A neurobil som ho z povinnosti, hoc mám povinnosť hlásať, ale z lásky. To mi veľmi pomohlo, pretože som to urobil z lásky k človeku. Chcel som, aby sa ich dotkla Božia láska. A ja som naozaj zakúšal to, že idem za nimi z lásky. Prekonal som sám seba a vyšiel som k ľuďom. Je to pre mňa fantastická skúsenosť, ktorá mi dala akoby krídla. A cítim to, čo som potreboval. Nielen hlásať, ale vyjsť za svoje hranice.

Aká je tvoja skúsenosť z evanjelizácie na ulici?

Videl som a uvedomil som si, že ľudia majú strach. Strach z niečoho, k čomu by sa zaviazali. A vlastne nemajú mať z čoho strach. Len si stavajú múry a bariéry. Určite tí ľudia na 100 % hľadajú Ježiša. Zvestovanie radostnej zvesti ľuďom znamenalo pre mňa veľkú radosť. Ľudia sú otvorení pre Ježiša a potrebujú svedkov, ktorí im budú o ňom svedčiť.

S čím odchádzaš domov?

S radosťou.

Lucia z Trnavy, 22 r., študentka Liečebnej pedagogiky v Bratislave, pracuje v resocializačnom zariadení pre závislých ľudí v Galante

Prečo si prišla na kurz Pavol?

Pretože mi ležia na srdci moji priatelia, spolužiaci a známi, ktorí ešte Ježiša nepoznajú. Mám túžbu ohlásiť im moju skúsenosť s Ježišom, a chcela som sa naučiť ako to mám urobiť.

Ako si sa ty stotožnila s úlohou a poslaním sv. Pavla?

Pre mňa je sv. Pavol výzvou a dá sa povedať, že som sa už rozbehla v odvahe, akú mal on. A zároveň vstúpila do môjho srdca túžba ísť evanjelizovať aj za hranice. Nebojím sa toho.

Čo bolo pre teba ťažké prekonať na tomto kurze?

A pri práci v skupinkách sa zriecť svojho názoru a prijať aj iný názor. A aj napriek nedorozumeniu ísť ďalej a milovať týchto ľudí. To bolo pre mňa ťažké.

Bolo v tvojom živote niečo nemožné a na kurze sa stalo možným?

Pri spoločnej evanjelizácii na ulici som prekročila svoje vlastné hranice, keď som mala ísť na čele nášho sprievodu. To ma oslobodilo a dodalo viac odvahy.

Priviedol ťa tento kurz k nejakému rozhodnutiu?

Urobila som rozhodnutie ísť naplno za Ježišom. Zatúžila som po tom, aby nanovo vstúpil do môjho života a začal robiť nové veci. A aby mi dal odvahu vstúpiť do týchto nových vecí.

Myslíš si, že stačí, aby dnešný kresťan svedčil o Ježišovi len svojím životom?

Myslím si že nie. Lebo tým ľuďom to nemusí dôjsť, že sme kresťania. Lebo dobré správanie nie je také výnimočné, aby si to špeciálne všímali. Nemusia spoznať, že za tým je život s Ježišom.

Na ulici ste ľuďom hovorili aj svoje svedectvá so živým Ježišom. Ako tvoje svedectvo oslovovalo ľudí?

Videla som na tých ľuďoch veľký záujem. Dotýkalo sa ich to a pozorne počúvali čo hovorím.

Čo ti dala táto priama evanjelizácia?

Určite to bola pre mňa skúsenosť, z ktorej môžem čerpať pre evanjelizáciu ľudí, ktorí sú v mojom okolí. Skúsila som si, ako to funguje a naučila sa spôsob, akým to môžem robiť.

Už vieš, koho prvého zevanjelizuješ, keď prídeš domov?

Moju mamu.

S čím odchádzaš domov?

Cítim na sebe zmenu a verím, že ju na mne uvidia aj moji rodičia. A chcem, aby táto zmena bola trvalá. Posledných pár týždňov som mala v sebe strach zo zmien, ktoré ma čakajú. Sú to veľké výzvy, ale ja odchádzam s istotou, že Ježiš je nad všetkým. Preto sa už nebojím a odchádzam s pokojom.

Jozef z Prešova, 34 r., živnostník, študent Religionistiky v Prešove

Prečo si prišiel na kurz Pavol?

Aby som sa naučil evanjelizovať.

Čo si sa naučil na tomto kurze?

Doteraz som nevedel, ako hovoriť ľuďom o Ježišovi tak, aby to prijali. Ako mám svedčiť, aby pochopili to, čo im chcem povedať. A tento kurz ma naučil ako a čo im mám povedať.

Ako si sa ty stotožnil s úlohou a poslaním sv. Pavla?

Ja som z koňa nespadol ako sv. Pavol J. Bol to najväčší evanjelizátor a ja mám túžbu a chcem sa čím viac k nemu priblížiť.

Čo bolo pre teba ťažké prekonať na tomto kurze?

Pre mňa bolo ťažkým pri práci v skupinkách prekonať to, že nie vždy súhlasím s názorom ostatných, a že nie vždy môj názor zvíťazí. Naučil som sa rešpektovať aj iné názory.

Bolo v tvojom živote niečo nemožné a na kurze sa stalo možným?

Doteraz bolo pre mňa nemožné, aby som zaspieval do mikrofónu. A to sa na tomto kurze stalo možným. Bolo to súčasťou našej kreativity v programe dňa.

Priviedol ťa tento kurz k nejakému rozhodnutiu?

Tento kurz ma priviedol k jednému rozhodnutiu, že dnes sa kurzom pre mňa nič nekončí, ale práve to pre mňa začína v tom, že chcem napredovať a formovať sa ďalej až po formáciu formátorov.

Myslíš si, že stačí, aby dnešný kresťan svedčil o Ježišovi len svojím životom?

Nestačí. Je potrebné Ježiša priamo ľuďom ponúknuť. Život s Ježišom je veľmi pekný. A keď niekto príjme Ježiša až na smrteľnej posteli, tak stratil toho v živote veľmi veľa a nikdy to už mať nebude.

Na ulici ste ľuďom ponúkali Ježiša, ako jediné riešenie pre ich život. Ako prijímali túto ponuku?

Bolo to veľmi individuálne a záležalo od typu človeka. Stretávali sme už zevanjelizovaných ľudí, ktorí nemali problém prijať Ježiša, a niekedy to boli aj ľudia, ktorí nechceli o Ježišovi nič počuť.

Evanjelizácia nie je ľahká vec, ale viem, že je nevyhnutná.

Čo ti dala táto priama evanjelizácia?

Dobrú životnú skúsenosť. Naučil som sa priblížiť k človeku a bez problémov osloviť od 13 po 70 – ročného človeka. Snažil som sa inkulturizovať.

Už vieš, koho prvého zevanjelizuješ, keď prídeš domov?

Svoju manželku.

S čím odchádzaš domov?

S veľmi dobrým pocitom a vedomím, že tento kurz je pre mňa nový začiatok.

Henrieta zo Sabinova, 16 r., študentka konzervatória v Košiciach

Prečo si prišla na kurz Pavol?

Dostala som pozvanie a mala som veľkú túžbu ísť na tento kurz.

Naučil ťa niečo tento kurz?

Priviedol ma k tomu, aby som zhodila zo seba starý mech a naučil ma ohlasovať ľuďom kerygmu, čiže Ježiša.

Čo ťa oslovilo na osobnosti sv. Pavla ?

Jeho horlivosť pre evanjelium.

Čo bolo pre teba ťažké prekonať na tomto kurze?

Zhodiť zo seba starú mentalitu negativizmu a prijať novú – pozitívnu.

Bolo v tvojom živote niečo nemožné a na kurze sa stalo možným?

Pre mňa bolo nemožným evanjelizovať, lebo som mala veľký strach. Teraz viem, že keď idem s Ježišom, tak aj to môžem. A s odvahou.

Myslíš si, že stačí, aby dnešný kresťan svedčil o Ježišovi len svojím životom?

Určite nie. Ľudia sú niekedy dosť slepí, a preto máme priamo hovoriť o Ježišovi, že žije. Je to veľmi potrebné.

Na ulici ste ľuďom hovorili aj svoje svedectvá so živým Ježišom. Ako tvoje svedectvo oslovovalo ľudí?

Dosť silne, lebo reakcie boli pozitívne, ako napr.: Ty sa máš!

Čo ti dala táto evanjelizácia na ulici?

Dala mi dôveru, že aj ja môžem ísť ohlasovať a ukazovať na Ježiša. A že aj mňa si môže Ježiš použiť a skrze mňa môžu v neho ľudia uveriť.

Už vieš, koho prvého zevanjelizuješ, keď prídeš domov?

Svojho brata a jeho manželku.

S čím odchádzaš domov?

S veľkou radosťou a zápalom pre Ježiša.

Zlatica z Banskej Štiavnice, 44 r., vedúca predajne

Prečo si prišla na kurz Pavol?

Po skúsenosti so živým Ježišom som cítila v sebe túžbu odovzdať túto skúsenosť ďalej. A tu som sa to chcela naučiť ako.

Ako si sa ty stotožnila s úlohou a poslaním sv. Pavla?

Prijala som jeho poslanie ísť do sveta a ohlasovať radostnú zvesť, aby ľudia uverili v Ježiša.

Bolo v tvojom živote niečo nemožné a na kurze sa stalo možným?

Cítila som v sebe zmenu po evanjelizácii na ulici. Pred tým som mala strach, obavy a zakúšala neistotu, ale Duch Svätý mi dal silu a povzbudzoval ma k odvahe. A ja som išla.

Priviedol ťa tento kurz k nejakému rozhodnutiu?

Áno. Som rozhodnutá byť Ježišovým svedkom, ktorý mi dal silu a odvahu vyjsť k ľuďom a hovoriť, že je živý a koná v nás.

Myslíš si, že stačí, aby dnešný kresťan svedčil o Ježišovi len svojím životom?

Je potrebné o Ježišovi aj hovoriť, aby ho ľudia poznali.

Na ulici ste ľuďom hovorili aj svoje svedectvá so živým Ježišom. Ako tvoje svedectvo oslovovalo ľudí?

Ľudia ďakovali za svedectvo a zvlášť jedna pani, ktorá mi povedala: „Možno práve toto som potrebovala počuť.“ A toto ma veľmi povzbudilo ísť ďalej a hovoriť, lebo dnes to ľudia potrebujú aj počuť.

Už vieš, koho prvého zevanjelizuješ, keď prídeš domov?

Určite pôjdem za mojou sestrou.

S čím odchádzaš domov?

S radosťou, pokojom a novými skúsenosťami.

Ďakujem za rozhovor.