Téma mesiaca: „Vidieť neviditeľné“

V 2. knihe Kráľov sa opisuje príbeh proroka Elizea, ktorý sa ocitá v nebezpečnej situácii. Nepriateľský kráľ sa rozhodol, že ho zabije a tak v noci, pod rúškom tmy vysiela množstvo koní, bojových vozov a silnú armádu, aby obkľúčila mesto, v ktorom sa nachádza. Keď sa ráno Elizeov sluha zobudí a vyjde von, je paralyzovaný strachom z toho, čo vidí. Zmôže sa len na jedinú otázku: „Beda, pane môj, čo si počneme?“ A Elizeus odpovedá veľmi tajomne: „Neboj sa! Tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú proti nám.“ (2Kr6,16) Iste si vieme predstaviť spýtavý a neveriaci pohľad jeho sluhu, ktorý akoby hovoril: „ Nevidíš snáď to, čo ja? To obrovské množstvo koní, bojových vozov a silnú armádu? Kde sú tí, čo sú s nami a kto to vlastne je?“ Čo vidí Elizeus? Čo vidí, že je tak plný istoty a pokoja? Čo vidí, že hovorí: Neboj sa, nás je viac? Elizeus prosí Pána, aby sluhovi otvoril oči a aby mohol vidieť to, čo vidí on. Elizeus totiž vidí niečo ohromné a udivujúce. Vidí niečo, čo sa dá vidieť len očami viery. Vidí neviditeľné. „Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea.“ (v.17) Elizeus vidí mocné a početné Božie vojsko. Vidí prítomnosť Pána a jeho ochranu. Vidí riešenie problému. Vidí jednoznačné víťazstvo v bezvýchodiskovej situácii. Pozerá očami viery a nádeje. Čo vidí storočný Abrahám, keď sa díva na svoje starecké telo a počuje: Ty budeš otcom mnohých národov? Čo vidí žena, ktorá už dvanásť rokov trpí na krvotok a žiaden lekár jej nedokáže pomôcť? Čo vidí kanánska žena, ktorá prosí za svoju démonom trápenú dcéru a je „odmietnutá“ Ježišom? Čo vidí Ježiš, keď doráňaný kráča na Golgotu a hľadí do tváre blížiacej sa smrti? Abrahám vidí svoje mnohopočetné potomstvo, chorá žena svoje uzdravenie, kanánska žena svoju dcéru oslobodenú, Ježiš vidí svoje slávne vzkriesenie a svoje miesto po pravici Otca. Všetci títo vidia realizáciu prísľubu ešte skôr než sa v skutočnosti zrealizuje. Skrze pevnú a neochvejnú vieru vidia neviditeľné.(Heb11,27) A čo vidíme my v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii? Dívame sa očami Elizea, Abraháma, Ježiša? Alebo sa naše oči zastavia na ľudsky viditeľných veciach, realite, okolnostiach, faktoch, bezvýchodiskových situáciách? Vidíme cieľ, alebo iba prekážky? Viera robí reálnymi veci, v ktoré dúfame. Je to istota, že to, v čo dúfame, na nás čaká, aj keď to ešte nevidíme.(por. Heb11,1) Viera spôsobuje, že vidíme neviditeľné. Viera spôsobuje, že ak sme o nej hlboko presvedčení a naplno ju aktivujeme, moruša sa vytrhne aj s koreňmi. Tak sa nebojme a prosme Pána, aby nám otvoril oči. Verme celým našim srdcom a mysľou a buďme hlboko presvedčení, že v Ježišovi sú všetky prísľuby už zrealizované.(1Kor1,20) Dívajme sa na veci, po ktorých túžime, akoby sme ich už mali, akoby už existovali. (Rim4,17) Majme pred očami cieľ: víťazstvo! (Fil3,14) Slabý nech povie: „Som hrdina!“ (Joel 4,10) Chorý nech povie: „V Ježišových ranách som uzdravený.“(Iz53,5) Ten, čo nemá, nech povie: „Už to mám!“(Mk11,24) Ak skutočne celým srdcom veríme, že v Ježišovi už máme všetko, vyhlasujme to, myslime na to a….pozerajme na to každý deň zrakom viery. Vymeňme katastrofické scenáre, fotografie neúspechov a videá prehier v našich mysliach za obrazy víťazstva a úspechu. Stotožnime obraz v našej mysli s vierou v našom srdci a slovom v našich ústach.(Rim10,9) „Pána mám vždy pred očami a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa!“(Ž16,8) Víťazstvo mám vždy pred očami, uzdravenie mám vždy pred očami, prosperitu mám vždy pred očami….a pretože je po mojej pravici, zostanem pevne stáť a uvidím jeho realizáciu. Viďme to, v čo veríme a touto vierou odvážne volajme k bytiu veci, ktorých ešte niet.(Rim4,17)