Utuženie manželstva

Ahojte, chcem napísať svedectvo o nás (Zuzana a Tony) po seminári Priska a Akvilla.

Bol to krásny zážitok, kde sme si obnovili manželstvo. Uvedomili sme si jednotu a lásku medzi nami. Vrátili sme sa k takému manželstvu, ako vo svadobný deň. Boli sme veselí, šťastní a mali sme veľkú radosť v srdci, že patríme k sebe. Počas manželstva sme prežili veľa kríz, problémov a manželskú spoločnú modlitbu sme nepoznali. Na semináre manžel nechcel ísť, tak som mu povedala, že ak chce zachrániť naše manželstvo, tak musí do neho investovať aj on. Ja som to sama už nevládala ťahať. Modlila som sa, ale nie nahlas. A potom som sa čudovala, že nevie svedčiť jazykom. Ale som ticho. Ale podarilo sa mi, že manžel a ja sme išli na seminár pre ženy a mužov. To nás veľmi oslobodilo a pomohlo. Potom sme sa vybrali na spoločný seminár pre manželov a snúbencov Priska a Akvilla s nádejou, že sa nám manželstvo dá do správnych koľají.

V deň odchodu na seminár nám to chcel diabol prekaziť. Najprv skrze nezhody v rodine a neskôr skrze brzdu v aute, ktorá prestala fungovať.  Tonko povedal,že asi Boh nechce, aby sme išli na seminár. A ja som povedala, že Boh chce, aby sme išli a tieto prekážky sú od nepriateľa. O chvíľu už brzda fungovala a vyrazili sme.

V sobotu sme s manželom prežili úplnú premenu a utuženie nášho manželstva. Dostali sme rady, ako si udržať jednotu medzi sebou, ako sa správať k sebe, ako sa správať k našim deťom, atď. Radosť, úsmev a spoločná modlitba nahlas. Opäť po dlhej dobe sme pocítili medzi sebou súdržnosť a radosť, že sme spolu a máme krásne dve detičky. Úplná premena prišla, keď Vladko nám dal úlohu pomodliť sa osobnú a spoločnú modlitbu spolu nahlas. Dovtedy manžel nemohol spievať a ani sa hýbať na chválach Pána. Modlitba urobila zázrak. Modlitba nahlas má veľkú silu. Keď sme sa modlili, tak sa manželovi vyhodila veľká bordová škvrna na bruchu vo veľkosti 30 cm priemer. Po modlitbe zmizla a on sa už mohol hýbať a spievať na chválach. Keby sme si uvedomili akú silu má modlitba, tak by bolo nad nami stále otvorené nebo.

Deň v nedeľu bol úžasný. Pochopila som, čo je cirkev v dome a že Pán Ježiš je náš najlepší priateľ. Máme ho brať úplne normálne. Začala v nás horieť veľká túžba mať dom modlitby.

Po seminári sme išli po detičky a snažili sme sa s manželom vytvoriť atmosféru radosti a lásky. Keď sme začali doma spoločnú modlitbu nahlas, tak dcérka dostala taký amok, že taký ešte nemala. Kričala po nás: nemodlite sa!, nerozkazuj mi!, nechajte ma!, ticho!, nehovor mi!, atď. Boli to slová od nepriateľa. Trvalo to dobrú polhodinu. S manželom sme sa začali modliť k Bohu ďakovnú modlitbu a vyhlasovať víťazstvo Pána Ježiša nad nepriateľom. Báli sme sa a keď sme začali veriť, že to dobre dopadne, tak sa dcérka ukľudnila. Spoločná modlitba nás stále utužuje vo viere a máme radostný deň od rána. A deti sa po 4 dňoch usmievajú na nás a stále sa zlepšuje a harmonizuje rodinná atmosféra.

Sme šťastní, že sme boli na seminári a pôjdeme opäť. Už dnes sa tešíme.

Zuzana a Tony z Trenčína