Téma mesiaca: „ZAČNI OD SEBA“

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!”

Lk 10, 27

Toto slovo ma fascinuje špeciálnym spôsobom. Je pre mňa ako chemický reťazec, ktorý, ak sa v niektorej svojej časti pretrhne, tak môže buchnúť na viac strán. A k tohto reťazca sa pridáva ďalší z 1. Jánovho listu 4. kapitoly, verš 20 (Ekum. preklad): “Ak niekto hovorí: „Milujem Boha“ a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nie je schopný milovať Boha, ktorého nevidí.”

Čo je teda prvé v tomto reťazci? Milovať Pána? Či blížneho? Alebo seba samého?

Veď keď nemilujem svojho brata, ktorého vidím, nie som schopná milovať Ježiša, ktorého nevidím. No a svojho brata (blížneho) mám milovať ako seba samú! 

Tak skúsme poporiadku. 

Ako môžem milovať Ježiša, ktorého nevidím? Tak, že začnem milovať blížneho, s ktorým žijem. A ako mám milovať svojho blížneho? Ako seba samú. Z toho vyplýva, že tento reťazec by mal začať od nás. 

Vážiť si seba samú, milovať sa, starať sa o seba, to nie je egoizmus, je to moja povinnosť. A ak túto povinnosť zanedbávam voči sebe samej, tak je klamstvom, že ju plním voči blížnemu a tým pádom aj voči Ježišovi. A v 1 Jn 4, 11 je napísané, že: “sme povinní milovať jeden druhého.” 

Boh je láska. (1 Jn 4, 8) Svoju lásku nám prejavil tak, že poslal na svet svojho syna Ježiša, aby sme skrze neho mali život a žili túto lásku. Žili hodnotu milovaných Božích dcér a synov, ktorí milujú. 

Naša láska k Bohu sa konkretizuje cez lásku k bratom, ktorá vychádza s lásky k nám samým.

Čo je teda v tomto chemickom reťazci prvé? Našťastie láska je viac ako chémia a Duch Svätý je ten, ktorý nás uschopní uveriť a prijať to, že sme milovaní a schopní milovať, lebo láska je z Boha. Prosme teda Ducha Svätého aj dnes, tak ako na Turíce, aby nás zapálil touto láskou, ktorá spôsobí, že budeme milovať Ježiša, našich blížnych a aj seba samých s ľahkosťou, odhodlane a trvale.