Téma mesiaca: „AKO MÔŽEŽ VYJSŤ Z ÚBOHOSTI A SEBAĽÚTOSTI“
„Sebaľútosť“ je syndróm chorého srdca, ktorý ukazuje na zlý postoj človeka vo vzťahu s Bohom. Myšlienky ako: „môj život je na nič; som úbohý a nič poriadneho nedokážem, som o „ničom“; nemám na to ako tí druhí; jednoducho patrím do druhej línie, atď.“ sa priečia biblickej mentalite a odporujú Božej vôli pre teba. Boh Otec, ktorý ťa miluje nechce, aby si v žiadnom prípade používal slová sebaľútosti a zničil si život zlým postojom voči sebe. Začneme Božím slovom:
„Nespomínajte udalosti dávne, o veciach predošlých neuvažujte. Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte?“
Iz 43,18-19
Tak veľa rokov môžeme premrhať tým, že sa ľutujeme. Niekedy sa z toho stáva určitá závislosť. Automatická reakcia na akékoľvek sklamanie je sebaľútosť. Stáva sa akýmsi zvykom, aby sa človek „potešil“, keď je zranený. Vo chvíľach, keď nám niekto ublíži alebo vtedy, keď pociťuješ sklamanie častokrát sa ocitneš vo „víre“ myšlienok, ktoré sa v tej chvíli rútia tvojou hlavou. Čím viac o tom premýšľaš, tým viac sa ocitávaš v prúde deštruktívnej ľútosti. Čo robiť v takýchto situáciách, ako to zastaviť, ako nedovoliť, aby si skončil v pasci a v zajatí?!
Tak ideme po poriadku. Sebaľútosť prichádza v mnohých prípadoch potom, čo sa neudejú veci podľa teba. A tu je problém! Sebaľútosť totiž má do činenia s istým druhom modlárstva: egocentrizmus – sebectvo, sústredenie sa na seba a na svoje pocity, potreby a starosti – a to je určite spôsob života v rozpore s tým, ktorý žil Ježiš. V liste Filipanom sa píše: „Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných (por. Fil 2,4)“. Je nevyhnutné, aby si sa zaujímal aj o iných a nielen o seba. Ak myslíš iba na seba a nemyslíš a nevšímaš si, ako sa majú iní, tak podporuješ atmosféru sebaľútosti. Stredom vesmíru nie si ty, zem sa točí okolo Slnka a nie naopak.
Ďalšou záležitosťou je, že sebaľútosť ťa „drží“ v nazeraní sa do minulosti. Obraciaš svoje myšlienky na rôzne veci z tvojej minulosti a trápiš sa tým. Vyčítaš si chyby, spochybňuješ svoje rozhodnutia a niekedy obviňuješ z minulosti iných. Toto všetko prináša do tvojho života hnev – zármutok – vzburu. Prečítaj si pozorne 14 kapitolu Knihy Numeri a zistíš, aké ovocie to prinieslo Izraelskému ľudu. Pozerať sa do minulosti a premýšľať o tom: „keby to bolo inak“ ti vôbec nepomôže. Práve naopak. Lótova žena skamenela, keď sa obzrela dozadu (por. Gen 19,26) a Izraelský ľud nevošiel do zasľúbenej zeme (por. Num 14,30). Východisko ti ponúka Ježiš, keď povedal: „ poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí (por. Jn 8,32)“ Ostaň v Božom slove! Ostaň a nielen nahliadni! Boh ti bude stále ponúkať nádej a východisko, smer, ktorým máš ísť. On hovorí vždy pravdu o tebe! Nauč sa počúvať jeho slovo a kráčať podľa neho. Satan ti bude vždy pripomínať tvoju minulosť, ale ty máš možnosť pripomenúť mu jeho budúcnosť. Nenechaj sa ovládať jeho trikmi. Môžeš sa buď ľutovať a počúvať myšlienky od Zlého alebo môžeš kráčať v moci Božieho slova, ale nemôžeš robiť obidve veci naraz.
Poslednou vecou, ktorú je potrebné vyriešiť, je demotivácia. Sebaľútosť sa rodí z neprítomnosti povzbudenia. Je pravdou, že ak nie sme povzbudení padáme do sebaľútosti. Božie slovo nás vyzýva k povzbudzovaniu: „Preto sa navzájom potešujte a povzbudzujte jeden druhého…(por. 1Sol 5,11)“. Ak chceš bojovať proti sebaľútosti, potrebuješ sa vyzbrojiť povzbudením a motiváciou. Bez týchto „zbraní“ sa dlho bojovať nedá. Začni so sebou samým. Zober si Bibliu do ruky a otvor si list Filipanom, 4 kapitolu: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje (por. Fil 4,13)“. Možno, že nemáš priateľa, ktorý by ťa povzbudil, ale predsa, jeden by sa našiel – Ježiš. On je ten, ktorý ťa bude vždy povzbudzovať. A nielen to. Povedie ťa cestou, ak mu to dovolíš a určite ti dá spoznať nových priateľov, ktorí ťa povzbudia.
Teda, odvaha! Nič nie je stratené. Vykroč znovu a dôveruj:
„Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.
Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji.“
