DOM, V KTOROM SA BÝVA

Základným prvkom Domu Modlitby je dom. Sám názov naznačuje: bez domu, niet Domu Modlitby. Prečo dom? Lebo je miestom kde sa žije, je prirodzeným miestom človeka. Aký dom? V ktorom sa prežíva a prebýva, nie neosobná stavba. Koho? Tvoj vlastný dom. V ktorom žiješ, raduješ sa, plačeš, dúfaš, miluješ, zápasíš…. jedným slovom – kde žiješ život taký aký je, bez pokrytectva, ľudský.

Je tvojím súkromným a autentickým miestom, v ktorom si tým čím si, bez akejkoľvek masky. Tvoj dom je miestom tvojej hodnovernosti v dobrom aj v zlom. Práve tu sa prežívajú najhlbšie drámy a nádeje; je to tvoj dom bohatý na spomienky, dom ktorý je ako zrkadlo cez ktoré vidíš svoju históriu a kde každé zariadenie nesie tvoj podpis a odkrýva tvoju skutočnú osobnosť.

Nie je to neosobná stavba určená na verejné alebo pracovné vzťahy, ale je výrazom tvojej existencie. Umiestnenie nábytku, obrazov, farba izieb, vyjadrujú kým si alebo kým by si chcel byť. Je to miesto kde si vyzuješ topánky a cítiš sa pohodlne…Je to miesto kde sa tvoria pravdivé vzťahy, prežívajú napätia a intímne nezrovnalosti. Niekedy je aj peklom, z ktorého by si chcel utiecť.

Rodí sa tu otázka: „Je Boh prítomný v mojom dome?“ Áno, je prítomný! Je to presne to miesto kde sa Pán stane Emanuelom, Bohom s nami. Náš Pán, nie je iba Pánom Cirkvi, Pánom nanebovstúpenia, ale aj Pánom ktorý spôsobil, že zostúpil Duch Svätý, je Pánom Turíc, inými slovami – je Pánom domu, tvojho domu. Toto je radostná správa, ktorú máme ohlásiť naším bratom a sestrám: Boh je veľmi blízko nás, dokonca je v nás. Je to tajomstvo vtelenia, ktoré sa ohlasuje v kostoloch. Je to Boh, ktorý sa stáva spoločníkom nášho života a zaujíma sa o nás.

Mať Dom Modlitby vo svojom vlastnom dome znamená urobiť Boha blízkym. Pozvaný brat, sestra, tak prekročí prah tvojho domu a zistí že je veľmi podobný jeho domu, s jediným „malým“ rozdielom: tu žije Boh. Uvidí, že ty nie si mimozemšťan alebo odcudzený, slaboch, ale človek ako on, s takými istými silami, slabosťami a problémami, možno aj horšími, ibaže v tvojom dome žije Pán. Pomyslí si: a predsa je to dom, nie kostol, a Pán je tu prítomný! Tak potom je to možné aj u mňa, v mojom dome, v mojej rodine, Pán je blízko mňa, miluje ma a môžem sa k nemu modliť: budem ho vzývať a odpovie mi.

Áno, Ježiš je Emanuel, Boh s nami! Je úžasné keď môžeš svedčiť: „Ježiš žije v mojom dome“. Je to malá domáca cirkev v ktorej je prítomný Vzkriesený Pán so Svojím Duchom. Tak svedčím o tom, že Pán nebýva v stavbách zhotovených rukou človeka, ale v srdciach bratov a sestier, ktorý sa naň otvoria. Toto je prvé svedectvo Domu Modlitby. Už len samotný fakt, že z tvojho domu urobíš Dom Modlitby je svedectvom, že Pán je s tebou.

Okrem toho, ak otvoríš tvoj dom pre bratov a sestry, stane sa pre teba veľkou pomocou, aby si vo vnútri štyroch stien udržal vhodnú atmosféru modlitby, a napriek všetkému bol plný viery a dôvery v Pána; aby si rozpoznal že prvoradým poslaním je ohlasovať a prijať Ježiša.

Dom Modlitby je pre teba miestom rastu vo viere a vytrvalosti a pre toho kto je pozvaný, je miestom kde môže nájsť novú nádej. Dom Modlitby nám pripomína že patrí Pánovi a nie je naším vlastníctvom. Pán nám dal dom, nie aby bol vyčleneným rajom, ale miestom prijatia a zdieľania sa. Dom patrí Pánovi, bratom a sestrám. A čo kostol? Jednoducho je miestom na ktorom si spoločenstvo pripomína spásu Ježiša, hlásanú a žitú vo vlastnom dome, vlastnom živote. Nie je to protirečenie, ale vzájomné dopĺňanie.

Myslieť si že Boh je v kostole je pre nás samozrejmosťou, ale myslieť si že je prítomný aj v tvojom dome, to si už vyžaduje každodennú osobnú vieru, a práve to je úžasné. Božia prítomnosť v tvojom dome určite prináša oslobodenie a nový život!

Mať Dom Modlitby znamená premeniť každodennosť na znak prítomného Krista. Preto je dnes Dom Modlitby znakom čias: mať ho znamená evanjelizovať.

Otvor ho pre bratov a sestry, aby mohli zakúsiť Ježiša! Tým sa viac priblížiš k Nemu a On bude blízko bratom a sestrám. Takto sa rodí spoločenstvo, Cirkev a Boh už nie je vzdialený. Potrebné sú skutky a nie slová; potrebný je tvoj dom v ktorom sa žije.

„Aká radosť keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho.“(Ž 121,1). Či sa tu nehovorí aj o tvojom dome? Bola by to najväčšia pocta!

Prevzaté z časopisu KE-KA-KO, č.24, rok 2005.