Ako ma Boh povolal k materstvu

Drahý brat, sestra, chcem Ti svedčiť, ako ma pán Ježiš oslobodil od mentality zákonníctva a strachu a povolal ma k slobode Božej dcéry, aby mohol uskutočniť svoj plán spásy pre môj život a moju rodinu.rodinka

S manželom Petrom žijeme 15 rokov vo sviatostnom manželstve. Od začiatku nášho vzťahu sme chceli prijať deti ako Boží dar, hoci naša predstava bola ohraničená na maximálne 4 deti. Na viac sme sa necítili. Prvých 6 rokov manželstva sme žili normálny život v bežných starostiach i radostiach, bez vážnejších problémov. Mali sme už tri deti a všetko viac menej pod kontrolou.

Môj vzťah s Pánom  pre množstvo práce a rodinných povinností okolo detí mal však klesajúcu tendenciu a to i napriek tomu, že sme navštevovali isté spoločenstvo. Nečerpala som z neho potrebný pokrm pre môj duchovný rast. V mojom srdci sa stále viac a viac ozýval pocit vyprahnutosti, smútku a neistoty z toho čo žijem, čo robím… .Túžila som po hlbšom vzťahu s Bohom, a tiež po spoločenstve, v ktorom ho budem môcť zakúšať živého tak, ako som to prežívala v období mojej mladosti. V tomto čase diagnostikovali nášmu tretiemu dieťaťu, 9-mesačnej dcére, detskú mozgovú obrnu, čo vyžadovalo denné rehabilitácie a časté vyšetrenia. Hneď na to manžel musel odísť  pracovať na týždňovky  a ja som bola na všetko sama, bez pomoci najbližších. Okrem  toho som často znášala útlak a opovrhovanie  okolia, ktoré ma veľmi vyčerpávalo.

Boh to videl a rozhodol sa vyviesť ma z Egypta- z otroctva smútku, neistoty a strachu do zeme zasnúbenej, po ktorej hodno túžiť. Vo svojej veľkej láske ma pripravoval  na čas, v ktorom mal už riešenie na moju situáciu. Jeho spôsob bol však taký, aký by som očakávala najmenej: v lete 2004 som otehotnela.

Bol to pre mňa a môjho manžela šok, škrt cez naše plány a možnosti… . V  situácii, ktorou sme prechádzali, sme vôbec neboli otvorení na nový život. S množstvom otáznikov sme sa ocitli vo vzbure voči Bohu, ktorá nakoniec rozdelila aj naše manželstvo.

Môj život celkom stratil zmysel. Cítila som sa opustená a zradená Bohom i manželom, v zmätku, zúfalstve a strachu. Bola som na konci svojich fyzických a psychických síl. Boli to najťažšie mesiace môjho života, kedy som sa priblížila k prahu smrti a bytostne som očakávala  záchranu… .

DSC_5601Ako svetlo v tmavej noci a balzam na moju ubolenú dušu mi v jeden deň zažiarilo Jeho slovo, ktorým mi svietil po celý čas: ,,Slnko ti už nebude svetlom vo dne, ani k žiare ti už nezasvieti mesiac, ale Pán ti bude večným svetlom… ukončia sa dni tvojho zarmútku…“(Iz 60,19 -22).          .                                                                                                    Pár mesiacov po narodení 4. dieťatka Anny Márie som spoznala sestry a bratov z Komunity Ján Krstiteľ, cez ktorých ma Boh začal dvíhať z prachu a vstupoval nanovo so svojou láskou do môjho doráňaného srdca. Postupne bral z neho bolesť, strach, smútok, pýchu, nedôveru a dal mi nové srdce – srdce slobodné, dôverujúce a poddajné Jeho vôli. Bol to čas nového kráčania s Ním v spoločenstve a  v každodennej  modlitbe  s Božím slovom, v očakávaní Jeho prísľubov.

V roku 2006 Pán Ježiš vstúpil so svojou  láskou do mojej rodiny opäť cez nový  život. Tento krát to bol milostivý a požehnaný čas, ktorému predchádzal Jeho mocný prísľub : Mt (1,18-23).  S mojou jednoznačnou odpoveďou na Jeho slovo-,, Amen , nech sa mi stane podľa tvojho Slova“ sa zrazu začalo diať čosi nepochopiteľné: začala som vnímať moc Ducha svätého, ktorý nanovo vstupoval do môjho života ako nespútaná sloboda a radosť! Napriek mnohým ťažkostiam, ktorými som si ešte prechádzala, z môjho vnútra vytryskol chválospev nesmiernej vďačnosti a bázne voči Stvoriteľovi, že si vybral práve moje lono, aby ho požehnal novým, výnimočným životom.  Celých 9 mesiacov som chválila Boha za Jeho veľké činy a tešila sa z Jeho mocnej prítomnosti.

Po narodení tohto dieťatka sa stalo mnoho zázrakov, na ktoré som čakala veľa rokov.

Skrze tohto chlapčeka- Dávida nás Ježiš vyviedol z našich zdanlivo neriešiteľných situácií. Dal nám väčší byt, takmer nové 7-miestne auto a manžel dostal prácu v mieste bydliska, takže už nemusel dochádzať na týždňovky.

Ježiš opäť vzkriesil naše manželstvo, uzdravil naše zranené vzťahy a priniesol nám pokoj, lásku a radosť. Okrem toho nám dal  novú rodinu bratov a sestier, s ktorými zakúšame jeho moc.

Z nášho príbytku sa stal Dom modlitby, kde nachádza živého Ježiša mnoho ľudí.

A to stále nebolo všetko.

V roku 2010 nás Pán opäť prekvapil prísľubom: Iz(9,1-6) v ktorom nám hovoril o dieťatku, ktoré má prísť, aby medzi nami upevnilo vládu pokoja, práva a spravodlivosti. Pravdupovediac, nemala som hneď odvahu odpovedať ,,amen‘‘, pretože sa v mojej mysli opäť vynorili všetky naše obmedzenia. No Jeho hlas bol mocnejší ako všetky moje obavy a tak  som mu nakoniec opäť zverila svoju budúcnosť. Veď toľkokrát  ma už presvedčil o svojej dobrote!

DSC_6995Dnes držíme v rukách  Dorotku, naše krásne, zdravé šieste dieťa a možno nie posledné… 🙂

Som vďačná Ježišovi, že premenil  moju mentalitu a že ma učí každý deň mu dôverovať. Deti, ktoré nám zveril, môžu vyrastať v atmosfére pravých hodnôt, v atmosfére zmŕtvychvstania nášho Pána. Som šťastná, že vo svojej dôvere mi  zveril tú najnáročnejšiu, najzodpovednejšiu, no najkrajšiu úlohu: byť matkou a že spolu s manželom môžeme mať účasť na Jeho diele stvorenia a na novej evanjelizácii v Komunite Ján Krstiteľ, ktorej sme už dnes obaja jeho súčasťou.

Preto ťa chcem povzbudiť: Ak chceš dostať kľúče od nebeského kráľovstva, neboj sa ísť za hranice svojich schopností a odpovedať  na Božie volanie ,,ÁNO“, nech je to akákoľvek oblasť tvojho života .Veď všetko môžeš v Tom, ktorý ťa posilňuje!

Martina

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.