Tábor Experience bol tým najvzrušujúcejším zážitkom!

A myslím si, že nie len pre mňa. V Koinonii Ján Krstiteľ som už 5 rokov a stále som viac a viac uchvátená tým, že mi náš Pán dáva zakúsiť nové veci s ním. Počas týchto dní to boli nové veci v ktorých sa mi dával zakúšať skrze spoločenstvo. Naučila som sa viac o tom, ako žiť skutočné a autentické priateľstvo. Už na Seminári duchovného života v Prahe, generálny pastier Alvaro povedal, že v priateľstve spolu veľmi úzko súvisia prijatie a dôvera. Aby sme boli prijatí,  tak často chceme byť dokonalí, ale v skutočnosti máme iba vykonať gesto dôvery. Pretože práve vtedy, keď riskujem, závisím na nezištnosti svojho brata a kritériom vzťahu medzi nami sa stáva dôvera. Ja verím bratovi a jeho prijatie ho premieňa v priateľa. Už vtedy som si uvedomila, že musím viac dôverovať ľudom okolo mňa. No o týždeň neskôr,  na tábore, sa to tak neskutočne rýchlo udialo, že som toto moje predsavzatie bez veľkého rozmýšľania a v sile Ducha Svätého jednoducho musela urobiť. Musela som riskovať a mať dôveru! Nie iba trochu, nie iba viac, ale úplne a maximálne dôverovať! A som si istá, že táto dôvera a prijatie premenili všetkých ľudí z našej skupinky na priateľov. To je môj zážitok. Zážitok z toho, že ma vo všetkých náročných veciach podržali ľudia okolo mňa, v situáciách do ktorých som sa predtým (pre istotu) nepúšťala. Za túto skúsenosť som veľmi vďačná Bohu a všetkým ktorí tieto veci pre nás pripravili. To skutočné priateľstvo som ale zakúsila vďaka skupinke Aktívni Seniori. To bola moja táborová rodina!

Gallery is empty!

Aby som však mohla poskytnúť objektívnejší pohľad na tábor mladých, spýtala som sa ďalších účastníkov tábora na ich postrehy a zážitky.

Jeden 18 ročný chalan popisuje tábor takto:

Ja osobne som nemal veľké očakávania, vlastne som nemal žiadne 🙂 Do tábora Experience som išiel s tým, že sa strašne teším na tie veci v lese – dynamiky, pretože mám veľmi rád prírodu a tak… Vedel som, že to organizuje Komunita Ján Krstiteľ a vedel som, že majú taký „iný“ štýl, než akým som bol vychovávaný a o akom som v živote nepočul. Keď som na prvej modlitbe videl ako tam všetci skáču a dvíhajú ruky, pomyslel som si, že no dobre, nejako to tu hádam vydržím a povedal som si, že to určite nebudem robiť. Najhoršie bolo, keď si každý začal hovoriť svoje a všetci sa modlili jeden cez druhého. Vôbec som to neodsudzoval, skratka som si povedal, že to nie je môj štýl a že ja zostanem radšej pri tom svojom. Postupne som však videl, že ti ľudia to nerobia len preto, že chcú byť zaujímaví, ale oni to robia preto lebo to tak cítia a videl som, že ich viera žije v nich, a že žijú s Duchom Svätým, tak som si povedal, že sa tomu skúsim otvoriť. Veď nič zlé to so mnou nemôže spraviť.  A postupne sa mi to začalo dostávať pod kožu. Veľmi sa mi páčilo, že každé ráno sme začínali s Bohom a modlitbou. Najviac sa mi páčili dynamiky a ako sme sa potom rozprávali (zdieľali) o tom, ako sa to dá spojiť so životom a s rôznymi situáciami v živote, ktoré nás môžu stretnúť a ako ich máme potom riešiť. Veľmi sa mi páčilo, ako sme všetci spolupracovali a obetovali sa, len aby ten druhý mohol prejsť cez pneumatiku, alebo preskočiť z jednej klady na druhú.  Uvedomil som si, že bez priateľov a ľudí, ktorých mám okolo seba, by som nič nedokázal. Určite by som do takéhoto tábora išiel znova. Môj vzťah k modleniu a Bohu sa zmenil a môžem na 100% povedať že iba k lepšiemu. Veľmi sa mi páčil aj priateľský prístup našich vedúcich a páčilo sa mi aj to, že nás nikto nenútil, že teraz,  keď si sem prišiel, tak musíš robiť to, čo my. Oni každého rešpektovali. Ďakujem všetkým ľudom, ktorých som tam spoznal, za skvelé zážitky a za ohromnú SKÚSENOSŤ ktorú som tam zažil. Tento tábor oživil moju vieru. Teším sa na ďalší 🙂

Niekoľkým sme položili zopár otázok, aby sa im vyjadrilo jednoduchšie.

S akými očakávaniami si išiel/išla do tábora? Naplnili sa?

Maťa: V tábore som chcela zakúsiť nový rozmer Boha, priblížiť sa k Nemu bližšie, spoznať nových ľudí. Aj keď moje predstavy o priebehu nemali veľa spoločného s realitou, dala som tomu šancu, že Boh si môže nájsť cestu i takýmto spôsobom.

Michal: Do tábora do Oščadnice som sa veľmi tešil hneď ako som zistil, že sa bude konať. Bol som prvýkrát, ale brat sa už zúčastnil raz, tak mi dal nejaké základné informácie, o čom to bude.

Janko: Tak viac-menej som sa hlavne tešil na ľudí, ktorých som už dlho nevidel, a v tomto zmysle sa moje očakávania naozaj naplnili. Asi všetci si zo svojich skupiniek odnášali za hrsť nových a HLBOKÝCH priateľstiev; všetky skupinky v predposledný deň už vyzerali ako rodina 🙂 pre mňa bolo to veľmi silné.

Zmenil sa počas tábora tvoj pohľad na Boha, vieru, alebo modlitbu? Alebo je niečo, čo sa v tvojom živote počas tábora zmenilo?

Maťa: Naučila som sa viac dôverovať Bohu, ľuďom i sebe. Byť k ľuďom otvorená a úprimná. Spoločné modlitby, rozhovory a strávený čas v skupinke nás veľmi zblížil. Uvedomila som si, akú veľkú silu má spoločenstvo, ako ma dokáže podržať, povzbudiť v situáciách, ktoré nie sú pre mňa tými najľahšími. Vďaka ľuďom zo skupinky som prekonala samú seba.

Michal: Počas tábora som spoznal silu toho, ako môže pôsobiť Duch svätý v mojom živote, ako treba veľakrát zmenil postoj v srdci, namiesto vyhovárania sa na ťažké podmienky ale tiež som objavil silu dôvery a skutočného priateľstva.
Janko: Určite áno, keďže som sa už nejakú dobu modlieval tak pomenej a keď som sa aj modlil, tak dosť neosobne, bral som to ako nejakú povinnosť. Normálne ma tu modlitba aj baviť začala. A ešte jedno veľké plus, že som ZBADAL, že mám dosť ťažkosti s osobnou modlitbou. No keby nejdem, tak si to nevšimnem. Vďaka spoločnej modlitbe som dokázal nájsť silu odpustiť jednej osobe, ktorej mi bolo odpustiť veľmi, veľmi ťažké.

Čo bol pre teba najsilnejší/najkrajší zážitok?

Maťa: Keď sa ľudským pohľadom nemožné veci, stávali vďaka Duchu Svätému reálne. Posledný deň na poslednej dynamike sme sa zjednotili, zaktivizovali všetky sily, aby každý člen skupinky mohol prejsť prekážku. Vtedy s maximálnym presvedčením som si povedala: ,,S Duchom Svätým sa to skutočne dá, dá, dá…:)“

Michal: Najkrajší zážitok bola pre mňa posledná dynamika, ktorá patrila fakt k najťažším, a aj napriek tomu, že sme ako kmeň Aktívnych Seniorov patrili k najstarším, najukecanejším a najbojazlivejším kmeňom, dokázali sme sa spojiť a spolu ju prekonať.
Janko: Pre mňa najsilnejším zážitkom bola jedna z úloh, nebudem ju prezrádzať, kazí to pôžitok z jej splnenia 😀 Ale tam som si veľmi silno uvedomil, ako je dôležité aby sme sa navzájom „ťahali“ vo viere, aj v bežnom živote. Že naozaj nielen „smutno je človeku samému“, ale aj ťažko… a že nie je hanbou si to priznať!

Dal/dala si si nejaké predsavzatie do budúcna, alebo našiel/našla si vo svojom živote niečo, čo chceš rozhodne zmeniť?

Maťa: Zahodiť strach a dôverovať Bohu.

Michal: Do budúcna si predsavzatia v zásade nedávam, ale chcem sa určite
venovať viac modlitbe k Duchu svätému.

Janko: Dal som si predsavzatie, že odstránim jeden svoj zlozvyk

Išli by ste do tábora znova? Prečo? Čo by ste chceli odkázať tým, čo sa rozhodujú či ísť?

Maťa: V tábore som zakúsila adrenalínovo-akčný čas, ktorý nemám možnosť zakúšať často. Ak niekto váha, nech všetky pochybnosti zahodí preč, lebo aj tí, ktorí netušili, čo ich tam bude čakať, nakoniec odišli maximálne obohatení a šťastní.

Michal: Do tábora sa určite chystám aj o rok, hlavne preto, že v Koinonii sa vždy stretnem s obrovským prijatím, dobrou náladou a ľuďmi, s ktorými si rozumiem.
Janko: Išiel by som znova. Pôjdem znova! Úžasná skúsenosť. Pre tých, čo rozmýšľajú nad tým, či ísť, vrelo odporúčam! Takí hyperaktívni a šantiví ľudia si tam nájdu nejakú tú fyzickú námahu. Tí menej zdatní sa naozaj nemajú čoho báť. Tábor je tiež dosť duchovne zameraný, ale ak vám to aj nie je nejako po chuti, choďte a nechajte sa prekvapiť! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.