SVEDECTVO TÁBOR MLADÝCH “BOD ZLOMU”

Na tábor bod Zlomu som sa veľmi tešila, ale keď začal registrovala som, že niečo nieje v poriadku. Moja osobnosť začala uspôsobovať mňa samú ostatným (predstavte si x-typov jednej osoby, ktoré sa snažia skĺbiť- tak nejak to vyzeralo). V dynamikách to škrípalo a na zdieľaniach som sa snažila všetkých povzbudzovať. Takto to šlo 2 dni.. V druhý deň som dostala ponuku 10 min. rozhovoru, čo úplne stačilo na to, aby som dostala priateľsky objasnené to, čomu som vtedy ešte ani ja poriadne nerozumela (vnímala som to iba ako nejakú prekážku vo mne k ostatným a k budovaniu vzťahov s ostatnými).

Tam sa začalo moje ”nalamovanie”, ku ktorému viedol tábor ”BOD ZLOMU”.
V priateľskom objasňovaní som tiež dostala pripomenuté, že na to aby ma mal niekto rád nemusím makať-(snažiť sa zaslúžiť priateľstvá tým, že budete ”nezmyselne” drieť ako kôň). Ja som fajn taká aká som (tak nejak to bolo, teda znelo to o dosť lepšie a silnejšie/hlbšie).
Od tých 10min. sa môj čas na tábore začal otáčať. Bola som na spovedi, zdieľala sa s tak úžasnými a požehnanými ľudmi, až žasnem nad tým ako ich (a aj mňa) mohol Pán tak požehnať.
 Pred večerom chvál sme mali jedno dlhšie zdieľanie ohľadom celého života. Na to vám iba poviem ”ČO SI?!”, hoc som neplakala (cítila som sa nejak povinná, že nemôžem) plakali skoro všetci(aj to mužské očko sa zapotilo). Silné svedectvá.. Ako posledná som šla so svedectvom ja. Moje svedectvo nebolo ničím zaujímavé, hovorila som pravdu (pravdu z najstaršej a najbolestivejšej minulosti). Po mojom, zdanlivo, obyčajnom svedectve sa za mnou zastavil jeden priateľ z môjho kmeňa a rozprával o minulosti veľmi podobnej tej mojej. Nehovorila som nič, Duch Svätý mi tak radil, potreboval vypočuť.
 Potom prišiel večer chvál a modlitieb príhovorov (osobne- tieto večery úplne zbožňujem!). Najprv sa ”nejaký poverený”-Mišo modlil nad všetkými a neskôr so všetkými spoločne. Vtedy to na mňa doľahlo prvý krát a DS (Duch Svätý) mi dal pocítiť moju výnimočnosť. Kde ostatní stáli v radosti ja som sa rozplakala. Ale na modlitbách príhovoru to bolo opačne. Tam kde iní plakali ja som sa smiala (tento zážitok s účinkami DS som mala prvý krát, dovtedy som stále plakala-takže som vďačná za takýto účinok). 
Po modlitbách sme sa rozišli s tým, že pôjdeme spať s DS-ým. Samozrejme zdieľanie sa v DS-tom bolo tiež veľmi lákavým nápadom, a tak sme sa ešte zdielali. Úžasný čas a zoskupenie ľudí. Títo ľudia sme sa tam už stretli po 3 deň tak isto – večer a čas trvania bol tiež podobný.
A tak prišla sobota. Katka (moja maličkosť) mala ráno úplne úžasné, cez raňajšiu osobku až po čakanie na ”raňajšie chvály”. Prechádzala som sa po chodbičke s tým, ku ktorej partií sa pripojím. Všetky vyzerali zarozprávane, tak som sa zvrtla na päte a namierila si to do spoločenskej miestnosti. Tam sedela vedúca môjho kmeňa, ktorá viedla diskusiu a iný z vedúcich, ktorý si chystal svedectvo. Pri krátkom zhodnotení situácie som sa rozhodla, že si prisadnem práve k nemu. Spočiatku to vyzeralo ako každý večer (áno, aj on patril do skupinky ľudí, ktorí sa zdielali po dlhých ale pekných večeroch). Neviem ani ako sa naša konverzácia otočila na to ”kým som”.
 (Keď už celé toto svedectvo píšem tak subjektívne, musím vám povedať, že neskutočne obľubujem myšlienkové pochody ”mysleného vedúceho”. Aby som vám to objasnila, sú založené na tak krásnej pokore, múdrosti a charizme, až z toho srdce puká.)
Už viem! Naša konverzácia sa zvrtla na takúto v tú chvíľu, keď som sa zamyslela a zistila, že doteraz vo mne síce všetko praskalo, ale zlomu nikde. 
Na to, že bolo tak skoré ráno, DS otvoril moje srdce a ja som počúvala ”vedúceho”. Ja viem, že ku mne hovoril DS. Ako zvyčajne citlivka Katka (moja maličkosť) sa rozplakala a on sa prihováral, až nastalo ticho. Vtedy sa ma spýtal či sa za mňa smie pomodliť. Prikývla som.
-(A teraz si predstav obrovký rachot ”BUUUM! PRÁÁÁSK!” no tak toto sa odohralo v mojom srdci počas modlitby, ktorú ti ešte len opíšem. -hej, mal to byť zlom/teda zvuk zlomu.) 
Začal sa za mňa modliť, modlil sa pričom ďakoval Bohu za mňa – za mňa celú aká som -. Za kreativitu, ktorú do mňa Ježiš neskutočným spôsobom vložil. Popričom mi jedna z jeho viet utkvela v ušiach: ”Vďaka ti Pane za Katku, stvoril si ju úžasnú presne tak ako je. Ood začiatku jej nôh až po končeky jej vlasov.”
 Až po končeky mojich krátkych vlasov. Vlasov s ktorými mi ľudia už povedali, že vyzerám ako chlapec.
 Až po končeky všetkých nedokonalostí, ktoré sa v danú chvíľu zmenili na dokonalosti, lebo som ich dostala do daru.

Potiaľto siahalo moje svedectvo, ktoré som hovorila aj verejne. Keď som stála tam pred všetkými a prišlo to na mňa znova, práve vtedy som pocítila, že koinonia je môj domov/miesto kde patrím.
 Žehnám ti, ak si toto všetko skutočne prečítal/a a verím, že si našiel/a povzbudenie, ktoré si možno kútikom srdca hľadala. Maj požehnaný čas, tak ako som aj ja (a vždy mám) v Sklenom!
-Ďakujem.

Katka