Najlepší bubeník KJK

Reč je o druhom skvelom pomocníkovi, ktorý prišiel do Oázy Sklené pomôcť nielen s drevom na zimu, ale aj s prácami na podkroví. Je ním Michal alias Malý Buben.

Pochádza zo Serede, má 19 rokov a je absolventom Obchodnej akadémie.

Už tvoja prezývka načrtáva to, že si bubeník. Máš aj svoju kapelu?
Áno, Smooth Path a znamená to Hladký chodník. Všetci sme externými členmi Koinonie Ján Krstiteľ v Oáze Sklené a hráme na koinóniách: spev a gitara – Tomáš , vokál – Mirka , bassgitara – Roman , klávesy – Tono  a samozrejme ja na bicie. Hráme hypnotic worship. Je to štýl chválovej hudby, ktorá vťahuje do Božej prítomnosti.

Prečo práve ty a bicie?
Bol to od malička môj sen. Raz sa ma Roman opýtal aký mám sen. Ja som povedal, že mám dva. Naučiť sa hrať na bicie a snowbordovať. On nato, že keď sa naučím hrať na bicie, kúpi mi snowboard. Tak som sa nato hneď dal .

Aké boli tvoje začiatky? Mal si hneď vlastné bicie?
Začínal som hrať na bongu. Potom som sa prihlásil na Základnú umeleckú školu odbor hra na bicích. A o prvé bicie sa mi postaral brat Peter. Jednoducho mi ich v jeden deň priviezol domov. Vybavil mi ich za pár korún.

Okrem kvalitného hrania na bicích si sa ukázal aj ako zdatný robotník, a celé týždne si tvrdo pracoval s našimi bratmi v lese aj na našom podkroví. Ako sa ti s nimi pracovalo?
Oni sú humoristi od začiatku až do konca. Takže bola sranda. A keď som bol zo silami na konci, tak sme si povedali nejaký vtip, zasmiali sa a išli sme ďalej.

Dala ti táto práca aj niečo iné okrem buchnutého palca a mozoľov na rukách?
V lese bola poriadna makačka. Ale naučil som sa rôznym prácam s drevom. Aj to, ako ho narezané ukladať na vetriesku. A okrem toho som mal s bratmi dobrú partiu, a mohol som s nimi tvoriť a zažívať spoločenstvo.

Išiel si s nami v dennom režime. Mal si problém niečomu sa prispôsobiť?
Tak pre mňa bolo najhoršie skoré vstávanie. Ja som mal doma úplne opačný režim dňa .

Prekvapilo ťa niečo na našom spôsobe života?
Možno ma prekvapila spoločná večerná modlitba. Ale ináč nič.

Zažil si tu niečo neočakávané?
Nečakal som, že to bude tak náročné v lese. Po čase som si na aj nato zvykol, ale posledné dni mi už odchádzali svaly.

Aj napriek pracovnej únave, zažil si tu nejako výnimočne Božiu prítomnosť?
Mal som tu veľmi požehnanú osobnú modlitbu. Zakúšal som tu Božiu moc.

Čo si mal najradšej z celého dňa?
Keď sme išli na obed a potom poobedňajší odpočinok .

A chutilo ti u nás?
Keď som tu išiel, tak som mal obavy z talianskej stravy, šaláty a pod. Ale neboli často, takže mi veľmi chutilo.

Ďakujem za rozhovor.