Ide zima, ide mráz…

My v oáze sa už pripravujeme na zimné obdobie, lebo tu v Sklenom je poriadna zima. Keďže kúrime drevom, potrebujeme si ho zaobstarať. Aby nám bolo v dome príjemne teplúčko, o to sa nám postarali naši bratia. Bola to ťažká práca píliť a zvážať drevo z lesa, ale aj vďaka naším externým bratom, ktorí tu prišli, či už na jeden deň alebo týždeň sa to podarilo. A keďže ich bolo viac, predstavíme Vám z nich dvoch, ktorí tu s nami boli viac dní. Dnes to bude Janko Ignačák.

Je externým členom Koinonie Ján Krstiteľ v Oáze Sklené. Pochádza z Oščadnice a má 26 rokov. Pracuje ako učiteľ na strednej škole a okrem toho je zamestnaný aj v centre voľného času v Žiline. Podelil sa s nami o pocity a dojmy z pobytu u nás.

Akú si mal motiváciu prísť medzi nás?

Bolo v tom aj Vladkove pozvanie, ale sám som chcel prísť a mať skúsenosť z internou komunitou.

Prekvapilo ťa niečo na našom živote?

Ani nie. Myslím si, že je to náročné žiť takto. Páči sa mi, ako je tu všetko zorganizované. Každý tu má svoju úlohu a prácu. Vládne tu poriadok.

Čo ti dal tento čas bytia s nami?

Pochopil som, že potrebujem taký poriadok. A ten pomáha utriediť si veci a zároveň dáva človeku slobodu.

Odhalil si tu nejaké tajomstvo?

Áno. Tajomstvo zelenej trávy. Viac neprezradím. 🙂

Celé dni si tvrdo pracoval s našimi bratmi v lese a na našom podkroví. Nemal si chuť po prvých dňoch odísť domov?

Nerozmýšľal som o tom. Ešte by som ostal, ale už nemôžem.

Si povolaním učiteľ. Pracuješ rád aj manuálne?

Celkom rád manuálne pracujem. Je to práca, pri ktorej si psychicky oddýchnem. A zároveň je to pre mňa aj určitá zmena.

Čo sa ti u nás najviac páčilo, alebo nepáčilo?

Páčilo sa mi, že hoc sme tvrdo pracovali, mali sme radosť. Tá bola prítomná stále. A okrem toho sa mi páčil aj popoludňajší odpočinok 🙂.

Som rád, že som mohol viac spoznať interných členov, lebo sú to takí istí ľudia, ako my.

Ďakujem za rozhovor.