Chvíľu vo mne bojovala tá dospeláčka a dieťa – Christiland

Kristus vstal zmŕtvych! Moje pohnútky ísť do Christilandu boli úplne klasické.
Som maminka Terezky (3 r.) a Zuzanky (1 r.), a tak som hlavne kvôli Terezke chcela ísť. Čakala som na jej rozžiarené oči, ako sa bude tešiť a smiať. Teším sa, keď sa teší.
S Ježišom, ako svojim priateľom, už žijem 11 rokov a stále som si nezvykla, že mi chce dať viac ako čakám. Vždy ma to dostane.
Mám za sebou obdobie krízy matky na materskej dovolenke, rutinné upratovanie, nedostatok akýchkoľvek iných podnetov okrem potrieb detí a domácnosti…, takže už len možnosť ísť do Christilandu a zmeniť vzduch bola fajn. A ja som dostala darček. Presne to, čo som najviac potrebovala.

Sobotné doobedie bolo pre mňa. Terezka išla s tatinkom do rozprávkovo- biblického lesa a ja som zostala so Zuzkou, ktorá zaspala. Zrazu som stála pred výzvou užiť si voľný čas a všetky atrakcie, ktorých bolo požehnane. Chvíľu vo mne bojovala tá dospeláčka a dieťa. Dospeláčka hovorila: Zuzanka sa zobudí a ty budeš hopsať na trampolíne…spôsobíš jej minitraumu a okoliu pohoršenie, budú ťa hľadať…No dieťa vo mne zajasalo. Srdce mi poskočilo, že mám čas pre seba a možnosť skúsiť, čo som už dávno chcela. Dieťa vo mne vyhralo na plnej čiare. Nechala som Zuzku Zuzkou, iba občas som po nej hodila očkom a oddala som sa detskému svetu. Doslova som sa rozbehla a nevedela som si vybrať, čo prvé chcem robiť. Najprv stan s tou počítačovou hrou, potom trampolína. Keď mi dochádzal dych, išla som sa napiť a poďho na chodúle. Po chodúloch tvorivá dielňa, Terezke som vyrobila čiapku z papiera a naordinovala som si farbičkovo-vyfarbovaciu protistresovú kúru. A už bol obed…
Po tomto doobedí som sa už venovala deťom.
Byť milovaným dieťaťom je perfektné, ale nechať sa milovať a hýčkať Ockom nebeským je božské.

Všetkých vás zdravím a žehnám, milí skleňáci, ďakujem, že ste.
Bohunka a spol.