Nezastaviteľná epidémia Odtrhnutý z reťaze na druhú

V Sklenom prepukla nezastaviteľná epidémia. Dostala sa nám pod kožu a už sme sa jej nevedeli zbaviť. Nakazili sme sa slobodou, ktorú nám vydobyl Ježiš. Úplne sme sa odtrhli vo chvále, v priateľstve, a taktiež v boji. Hodili sme sa celí do chvály tak ako Dávid, ktorý tancoval z celej sily pred Pánom, (2 Sam 6,14) a zakúsili sme Jeho mocnú prítomnosť. Strávili sme spolu čas zábavy, priateľstva a rôznych bojov =)
Niektorí si vyskúšali aké je to byť “zlatou rybkou“, mali totiž zjesť jabĺčko z misky plnej vody. Počas akčného sobotného večera, v ktorom sme plnili odtrhnuté súťaže, sme sa mohli ešte lepšie spoznať, a zároveň si vyskúšať našu taktiku boja. Tá spočíva v tom, že … keď chceš vedie viac príď medzi nás “stratégov“ a spoznáš ako bojovať víťazný boj. (2Sam 5,19-25). Po všetkých tých bojoch sme poriadne vyhladli, a tak sme to zakončili skvelou griľovačkou. Nebol to však ešte stále koniec. Všetko to vyvrcholilo, nezabudnuteľným spevom našej star Terezky a Jančiho a odtrhnutou tancovačkou s inštruktorom tanca Marekom.
Nie je nič krajšie ako odtrhnúť sa s priateľmi a spoločne kráčať za Ježišom. Tak teda s priateľmi sa zviaš, s nimi to dáš.

michal

Na stretko mladých som sa, ako zvyčajne, veľmi tešil. Po náročných dňoch plných študentských povinností som očakával, že víkend prežijem so super ľuďmi a hlavne s Ježišom. Nečakal som nič extra. Ale Ježiš dáva vždy viac ako čakáme alebo si dokážeme vôbec predstaviť. Názov stretka by som upravil na Odtrhnutý z reťaze „na druhú“, bola to vážne pecka.
Všetci sme sa odtrhli a chválili Ježiša, ako sme najlepšie vedeli. A k tomu budovanie priateľstiev so super ľuďmi.
To je čas, na ktorý sa nezabúda. Čas, kedy Ježiš potrhal vo mne ďalšie reťaze, ktoré ma zväzovali a dal mi nanovo zakúsiť pocit pravej slobody. Vďaka Ježišovi a koinonii za tento víkend.

S pozdravom
odtrhnutý Miro

Slobodu máš
rep básnička Odtrhnutý z reťaze 2

Po absolvovaní Odtrhnutých z reťaze 1, som sa na ,,voľné pokračovanie“ veľmi tešila. Avšak pri balení som bola trochu nepokojná, lebo hneď v pondelok po víkende som mala byť o 7:30 v Bratislave na štátniciach… Takže na Sklené som išla s tým, že tam načerpám silu. No dostala som viac, ako som vôbec chcela! Zažila som jednotu s bratmi a sestrami vo chvále, prežila som krásny čas v mojej skupinke, keď sme ,,bojovali“ v súťažiach, či nosili sa na pleciach a dokonca som sa ,,odtrhla“ aj v odvahe, keď som ponorila celú hlavu (aj s mejkapom na tvári) do misy s vodu a jablkom. Veľmi silný bol pre mňa moment, keď ma v nedeľu na konci svätej omše Vladko vyzval dopredu, položil na mňa ruku a spolu s ostatnými sa modlil za mňa a moje štátnice. Uau! Celé spoločenstvo aj s Pánom stálo pri mne počas tejto modlitby a ja som si domov odniesla takú silu a pokoj, že v pondelok som slávne zvíťazila na štyri áčka! A preto Ti chcem povedať, že nijaký boj nebojuješ sám, lebo je s tebou Pán a spolu s ním vo všetkom víťazíš!

Paulínka

viac na facebooku kjk magazín