10 rokov Oázy Sklené

Oáza Sklené si pripomína v tomto roku jej 10. výročie. Existencia našej oázy je určite dielom Ducha Svätého a dnes môžeme zakúšať jeho hojné ovocie. Chceme si pripomenúť spolu s našou internou (zasvätenou) sestrou Helenkou , ako to všetko začalo. Ona bola pri zrode našej oázy a naplno pracovala na prípravách nášho domu. Nech skrze jej svedectvo sa nadchnú naše srdcia pre Božie veci a môžeme byť povzbudení v kráčaní s Ježišom.

Pastier oázy- o. Vladko

K tomuto výročiu chceme vzdať chválu Ježišovu za to, ako sa oslávil. „Veľké veci urobil Ten, ktorý je mocný a my sme toho svedkami“.
Ako sa to v Sklenom začalo?

V Koinonii Ján Krstiteľ- Oáza Zlatá Idka sme boli viacerí, veľa miest na ubytovanie tam nebolo, a tak došlo k rozhodnutiu ísť do diecézy otca biskupa Baláža. Otec biskup nám ponúkol jednu opustenú faru. Po niekoľkých dňoch sme všetci zo Zlatej Idky prišli pozrieť toto miesto. Pravdu povediac, nebola som nadšená. Fara stará, časť domu- 300 ročná, múry mokré, omietky opadajúce, zhnité trámy, podlahy. Okolie domu bol jedným slovom „prales“. Ani na ostatných nebolo vidieť nadšenie, a tak sme volali k Pánovi: „Ježiš, toto ty chceš?“ Dal nám jasné slová: „nebojte sa, tento dom naplním slávou“. Potvrdenie bolo, len ho bolo treba prijať a uveriť mu!

Po návrate do Zlatej Idky padali otázky: kto pôjde do Skleného? Pomyslela som si: ach, či nie ja?! (ostatní bratia boli ešte mladí). A tak prišla konkrétna otázka od otca Milana pre mňa: „išla by si?“. Nezaskočila ma veľmi táto otázka a moja odpoveď bola: „áno, idem, Pane“.
Určil sa termín odchodu: 21. jún 1999. Deň pred odchodom sme boli povzbudení Božím Slovom: „Pán ti oznamuje, že on postaví dom tebe.“ (2 Sam 7, 25-29). S týmto Ježišovým požehnaním sme išli- Betka, Dáša, ja a o niekoľko dní Marcel a Jozef.

Počas cesty sme si čítali Bibliu a oči nám upreli na slovo o chráme: „dookola okná, vstup do chrámu zo severnej strany, z južnej strany 8 schodov“. A naozaj to tak bolo. Z južnej strany domu sme napočítali presne 8 schodov, popri nich zrelé, chutné jahody. To bolo ako pohladenie od Pána.

Pozerali sme, kde budeme spať, aké sú postele, kde si dáme veci. Každá miestnosť bola preplnená všelijakými vecami. Pustili sme sa do toho. Pripravili sme izby, vyčistili kúpeľňu a dalo sa tu existovať.

Čo nás prekvapilo v prvých dňoch? Rozišli sme sa v dome na osobnú modlitbu a tá nebola ľahká pre nikoho z nás. Nastali útoky zlého, bolo potrebné bojovať. Ježiš nám však dával silu a odvahu! Na spoločných modlitbách, ktoré boli ešte intenzívnejšie, nás Ježiš posilňoval slovami o boji, o víťazstve, o postavení vysokých múrov, o opevnení celého mesta. (1 Mach 6, 5-7).

Po troch ťažších dňoch sme si oddýchli. Bol to náš sviatok Jána Krstiteľa. Ako sme ho oslávili? Spoznali sme Kremnicu, kostol Jána Krstiteľa na Kremnických baniach, stretli sme sa s novými bratmi kapucínmi a potešil nás zmrzlinový pohár… 🙂
Ako sme pokračovali v búracích prácach, v osekávaní omietky, vytrhávaní starých podláh v miestnosti za miestnosťou, bolo potrebné vysťahovať sa z domu. Hľadali sme podnájom v dedine. Počas prázdnin nebolo ľahké niečo nájsť, ale predsa sme našli opustený domček bez vody. Neskôr po prázdninách sa nám naskytla lepšia možnosť na ubytovanie.

Práce pokračovali. Často sme sa nevideli od prachu, ale spievali sme: tí, čo uverili v Pána dostávajú silu, bežia bez únavy; kamene padali ako pri dobíjaní Jericha.

Keď bol dom pripravený na odborné práce, Ježiš nás prekvapil slovom z Ezdráša: „Pán posiela dobrovoľníkov, ktorí budú pracovať na Božom dome“. Bolo to pre nás potvrdením slova, ktoré prisľúbil na začiatku „ja tebe postavím dom“ a to aj splnil. Prišli 5 odborníci s tatrovkami plnými materiálu- piesok, cement, drevo, okná, neskôr dlažba, obklady. Ježiš je úžasný!

Práce na prízemí domu boli urobené za pol roka. 17. decembra bol dom posvätený otcom biskupom, tešiac a radujúc sa oslavovali sme nášho Boha. To bol začiatok jeho slávy.

Ježiš tak aj naďalej žehná tento dom, oslavuje sa v ňom, posiela nových celibátnikov, posiela svoj ľud na modlitbu, aby ho povzbudil, budoval. Je to všetko o Ňom a pre Neho!

Nedá sa pri tejto príležitosti nemyslieť na všetkých, ktorí nám pomáhali, s ktorými sme spolupracovali. Ďakujeme Vám a žehnáme Vám.

Helenka