Svedectvo z Christilandu „Božia prítomnosť v ľuďoch“

Dva roky nás pozýval môj brat Jonatán na Christiland, tretí rok sme prišli a veľmi sa nám páčilo. Išli sme sem hlavne kvôli deťom, nečakali sme, že aj my dospelí na detskej akcii „načerpáme“.

Výborné značenie od hlavnej cesty, hneď pri parkovaní super organizácia a úsmev na tvári pána, ktorý ukazuje smer k parkovisku. Ideálny prvý dojem. A, samozrejme, parkovanie zdarma, to stále poteší… 🙂 Keď sme prišli do areálu, omša už začala. Našli sme si miesto, rozhliadla som sa okolo seba. Všade okolo nás samé viacpočetné rodinky s malými deťmi. Sedeli pokojne na dekách, rodina vedľa rodiny, počúvali sv. omšu. Slnko príjemne hrialo, pofukoval mierny vánok, zaznela pieseň. Zrak mi upútalo bocianie hniezdo pár metrov pred nami, v ňom nie jeden-dva, ale celá RODINKA bocianov. Tisli sa mi slzy do očí. Sme už rodičmi takmer 5 rokov, všade kam s deťmi prídeme, mám pocit, že deti nie sú vítané. Ak vítané sú, tak len preto, aby pritiahli zo sebou rodičov a priniesli tak, v konečnom dôsledku, niekomu zisk. Ale na tomto mieste som odrazu mala pocit, že deti sú tu vítané, že deti nevadia, nezavadzajú, nevyrušujú, neobťažujú. A kde sú vítané moje deti, cítim sa vítaná aj ja, čo ma veľmi dojalo.

Druhá vec, o ktorej sa chcem zmieniť, boli otcovia – muži. Jeden, neďaleko od nás, tancoval rovnakú choreografiu ako šašovia – na tú prekrásnu chytľavú hymnu. Skoro som odpadla! Ešte som nevidela dospelého muža tak slobodne tancovať. Neskôr som si všimla ďalšieho, asi dvojmetrového, ocka, ako má na hlave malý kvietkovaný klobúčik (asi dcérkin) a je mu jedno ako vyzerá. O chvíľu začali šašovia znovu spievať hymnu a on spolu s dvomi dcérami robil tie isté pohyby ako šašovia. Na tomto mieste nemusel robiť muž zo seba „mača”, tváriť sa vážne a seriózne a báť sa, čo si o ňom pomyslia ostatní muži. Tu mohol byť jednoducho OTEC. Hravý otec pre svoje deti. Tretí muž, ktorý ma príjemne prekvapil, bol manžel mojej známej z Bratislavy. Poznám ho z videnia, pôsobí na mňa ako introvert a nikdy som ho nevidela usmiať sa, vždy sa mi zdal akýsi mĺkvy, namosúrený. Až tu v Sklenom som ho videla prvýkrát sa usmievať pri tom, ako vystrájal s deťmi. Radosť na nich pozrieť. Čo sa týka môjho muža – seriózneho racionálneho bankára, prvýkrát som ho videla urobiť nejaké gesto rukou, keď nás Vladko vyzval, aby sme ukázali, komu patrí vďaka – ukázali hore na nebo.

Na záver chcem pochváliť hrdinu, ktorého ste vymysleli – mušketiera. Mušketier je niekto, s kým sa muž môže stotožniť (a, samozrejme, ktorá žena by nechcela mať doma mušketiera). Veľa stanovíšť bolo zaujímavých nielen pre deti, ale aj pre samotných otcov, ktorí sú častokrát v duši malými chlapcami. Okrem toho, že sa mi u moderátora Braňa a všetkých šašov páčilo plné nasadenie až do úplného konca, oslovilo ma, že tancoval aj Vladko. Možno to je práve ten dôvod, prečo sa nehanbia tancovať aj ostatní muži. Myslím, že je pre nich v tomto veľký vzor. Muž – rozvážny, autorita, ktorý vie povedať múdre slovo, viesť druhých, ale zároveň sa aj vie jašiť s deckami.

Veľká vďaka všetkým, ktorí ste do toho dali ruky, hlavu, ale hlavne srdce. Teraz je rad na nás, aby sme to, čo sme dostali, množili ďalej. Podľa upútavky som očakávala, že to bude výnimočná akcia pre deti na profesionálnej úrovni. Christiland však je ešte čímsi viac. Na opísanie atmosféry ma napadá spojenie „Božia prítomnosť v ľuďoch”.

Paťka s rodinou