Téma mesiaca: „ŽIJEM DAR A NIE OBETU“

Drahí priatelia, dovoľte mi podeliť sa s Vami o jednu skúsenosť, ktorá ma veľmi obohatila a zmenila môj pohľad na to, čo žijem.

       Pár desiatok dní dozadu som bola postavená pred výzvu pripraviť stretnutie pre mladých. Bola to pre mňa veľká výzva a obeta. Byť v pozícii zodpovednej, nie je celkom v mojej prirodzenosti. Vtedy začal môj vnútorný boj, tak ako vždy, keď som v podobných situáciach. Nervy: “Prečo opäť ja?”, šomranie: “Nemám na to, nie som dosť kreatívna!” a samozrejme klasika stres a strach, že to nedám, že zlyhám, že iní nebudú spokojní. To všetko ma opäť okrádalo o radosť a pokoj. A okrem toho, môj dovtedajši život som žila, ako obetu. Je predsa mojou povinnosťou sa obetovať: v rodine, vo vzťahoch, obetovať čas štúdiu, práci, službe… iní to potrebujú, je to správne, to je to najmenej, čo môžem urobiť… Brala som to ako normálnu súčasť života. 

Aj keď som po “sebaobetovaní” nakoniec bola rada, že sú iní radi a spokojní, veľa ma to stálo. No hlavne som vedela, že sa to bude opakovať znova a znova celý ten rituál obete, z ktorého som už začala byť znechutená, frustrovaná. Tu som si však povedala: “A DOSŤ!” Nie je predsa možné, aby som neustále bola obeťou svojich vlastných myšlienok strachu, emócií, obáv, šomrania…, veď Ježiš sa už obetoval raz a navždy ako sa píše v liste Rimanom 8, 32: Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko? Ja nie som tá, ktorá sa musí obetovať. Boh obetoval svojho Syna, Ježiš prijal túto obetu z lásky ku mne, obetoval sa za mňa, za môj život a všetko v ňom, ba čo viac, všetko mi daroval. Uvedomila som si, že to, čo žijem je dar, ktorý mám s vďačnosťou prijať a nie obeta, ktorú mám prinášať. Žijem dar nie obetu! Život, povolanie, rodina, bratia a sestry, služba to predsa nie je obeta, je to dar, ktorý mi bol daný. 

Ježiš je ten, ktorý  nám vždy dáva oveľa viac ako sa píše v 2 Pt 1, 3: 

Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou.

Je samozrejmé, že sú v živote veci, ktoré nás stoja, ale Ježiš nám daroval všetko, čo potrebujeme, aby sme tieto veci dokázali žiť, aby sme ich zvládali, on nás uschopňuje, každá naša schopnosť je predsa z neho. 

Veľmi mi pomohlo, keď som sa na záležitosti každodenného života, ako je povolanie, služba, vzťahy, nové výzvy, ale aj ťažkosti a problémy, ktoré k životu patria, začala pozerať ako na dar, ktorý mi bol na daný. Dar, ktorý mi bol daný z lásky chcem prijímať a žiť s lásky k Ježišovi. S týmto pohľadom sa mi totiž žije ľahšie, lebo to nie je obeta, ktorú musím prinášať, ale dar, ktorý môžem s vďačnosťou prijímať a skrze to objavovať ďalšie dary, ktoré sú ukryté vo mne.

Povzbudzujem ťa a pozývam žiť život s novým pohľadom, pohľadom daru. Dar z lásky a nie obeta z poslušnosti či povinnosti. 

„Boli sme predsa obdarovaní podľa milosti, ktorú sme dostali.” (Rim 12, 6-7)