Téma mesiaca: „OSLÁVENEC, KTORÝ OBDARÚVA „

Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik,

kto v neho verí, ale aby mal večný život. (Jn 3, 16)

Aj Vy milujete tú atmosféru, keď cítiť vôňu škorice a klinčekov, ktorá nás omámi a robí sladšími a milšími? Keď vidieť svet prežiarený svetielkami, ktoré do nás vstupujú a robia pokojnejšími, aj napriek naháňaniu sa za darčekmi? Keď počuť dookola tie isté koledy, ktoré už máme v sebe roky, a predsa sú pre nás stále aktuálne a potešujúce, lebo nám navodzujú tú špeciálnu a výnimočnú atmosféru, atmosféru Vianoc? Atmosféru príprav oslavy jednorodeného Syna? Ježiš, ktorý nás tak miluje, že sa stal jedným z nás, aby sme s Ním raz mohli nepretržite oslavovať vo večnosti, v Jeho kráľovstve.

Čas letí a opäť tu máme obdobie adventu, kedy si dávame rôzne záväzky a predsavzatia, zriekame sa a odopierame si, snažíme sa nejakým spôsobom pripraviť na ten najkrajší sviatok v roku.

Dva roky dozadu sa v mojej rodine toto špeciálne obdobie stalo ešte špeciálnejším. Ja osobne som si vtedy, v ten čas adventu, odopierala a zriekala sa obetujúc to za pokojný priebeh posledných týždňov tehotenstva mojej sestry a samozrejme ľahký a rýchly pôrod, ktorý bol plánovaný 28. 12. Pánove plány však boli iné a malá Emka prišla na svet 24. decembra. Najkrajší vianočný darček, ktorý sme kedy dostali. Malý zázrak, okolo ktorého sa začal točiť celý náš svet, všetka pozornosť bola sústredená na ňu, akoby zrazu nič iné neexistovalo. Zahŕňaná láskou a darmi, blízkosťou a starostlivosťou, aby cítila, že je milovaná a vzácna. Také malé stvorenie, ktoré ovplyvnilo a radikálne zmenilo naše životy. 

A ako je to vlastne s Tým, kvôli ktorému sa tie najkrajšie sviatky roka slávia? Je čas adventu časom, kedy je naša pozornosť sústredená na prípravu sa oslavy narodenia Ježiša? Alebo všetku pozornosť sústredíme na upratovanie, nakupovanie a vypekanie…Točí sa náš svet okolo Neho alebo okolo toho všetkého, čo ešte potrebujeme na sviatky zabezpečiť? Milujeme tú atmosféru alebo toho, kvôli ktorému tá atmosféra vzniká? Ako sa píše v Jánovom evanjeliu: „Boh nás tak miluje, že dal svojho Syna, aby sme mali večný život“. Či má byť On, ktorý nás tak miluje, menej milovaný? A ako Mu v tomto čase adventu a príprav na Vianoce môžeme našu lásku prejaviť?

Keď som sa tak zamyslela, uvedomila som si, že Ježiš je asi jediný OSLÁVENEC, ktorý namiesto toho, aby bol v deň svojho sviatku obdarovaný, je zahrnutý rôznymi požiadavkami na obdarovanie. Vlastne už v tomto predvianočnom období vypisujú deti listy Ježiškovi, čo by ich od Neho potešilo pod stromčekom. My sme už z darčekov možno vyrástli, ale predsa máme zoznam požiadaviek, čo by nás od Neho potešilo. Napríklad, aby sa v našom srdci narodil nanovo, aby nám pomohol zažívať pokoj vo vzťahoch, aby nás ochránil od chorôb… A mnoho iných podobných darov, ktoré nie sú zlé, ba naopak. Viete si však predstaviť, žeby Vám k narodeninám namiesto gratulácií prichádzali dlhé zoznamy s rôznymi požiadavkami na darčeky?

V Petrovom liste je napísané: „Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život…“ (2 Pt 1,3).

Ježiš nám svojím narodením nielenže daroval život večný, ale už tu na zemi nám daroval všetko, čo pre život potrebujeme.

Tento advent mám len jedno predsavzatie. Svoju lásku chcem Ježišovi prejaviť tým, že budem mať srdce vďačné a nie požadovačné. Je dosť toho, čo potrebujem… No rozhodujem sa ďakovať. Ďakovať Ježišovi každý deň, že mi dal naozaj všetko, čo potrebujem pre život. Apoštol Pavol v liste Rimanom 14, 17 hovorí: Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. A tak chcem vidieť s vďačným srdcom to, čo mám a nie to, čo mi chýba. Chcem ďakovať za to, že som Božie dieťa, ktoré má naozaj všetko. Lebo ak mám Krista, mám všetko.

Možno ešte predsa len jeden záväzok. Pýtať sa Ho, aký darček by Ho odo mňa na Vianoce potešil. Počas celého roka ma Ježiš zahŕňa darmi každý deň. Aspoň na Vianoce, keď má sviatok, by som rada obdarovala ja Jeho. Nezaslúži si?