Svedectvo zo seminára pre ženy

Volám sa Ivana .Na seminár pre ženy I. ma dotiahla moja kamarátka, ktorá sa už nemohla pozerať na ruiny, ktoré mi v živote ostali a v ktorých som sa dlhodobo brodila bez akéhokoľvek náznaku zmeny smeru a posunu vpred. Môj život zažil ranu potom, ako sa môj manžel priznal k svojej hráčskej závislosti , prehral veľkú sumu peňazí a z ústavného liečenia sa vrátil s vedomím nezabojovať viac o záchranu nášho vzťahu. Vždy som si myslela, že v tridsiatke budem mať vyriešené vlastné životné istoty a na prvom mieste bola takou istotou fungujúca rodina. Zrazu som si uvedomila, že mám tridsať, v celku slušné postavenie, materiálne nestrádam, ale stratila som tú základnú istotu a v tridsiatke, keď všetci moji kamaráti sa tešia z fungujúcich rodín, manželskej lásky a krásnych detí, ja sa učím žiť znova. Žiť sama, žiť po novom, žiť tak, aby som sa prestala obviňovať a tak, aby som sa opäť dokázala mať rada.

Seminár pre ženy I. bol pre mňa poriadnou terapiou, plakala som, stále… v kuse… veľa, veľmi veľa.., no tak ako mi povedala pri odchode Betka, Pán uzdravuje cez slzy. Áno uzdravil aj mňa, aj napriek spackanému manželstvu, aj napriek tomu, že nie som v tridsiatke matka roka, aj napriek tomu, že už nikdy nebudem môcť povedať, že mi vyšlo manželstvo na celý život. Po svedectve, ktoré som si na seminári vypočula ja, som nabrala silu vrátiť sa domov a začať žiť odznova. Zmeny som zahájila hneď po návrate domov, zrušila som sedenia u psychologičky, ku ktorej ma môj psychický stav dostal, začala som opäť žiť v mojom krásnom byte, kde som nebola schopná stráviť sama ani chvíľu, začala som sa stretávať s novými ľuďmi a investovať do svojho rozvoja (opäť študujem, navštevujem rôzne kurzy, oprášila som šoférske schopnosti a kúpila som si auto). Po seminári pre ženy I. som prešla veľký kus cesty a moja vlastná hodnota sa pozbierala z prachu. Pán ma zdvihol, ukázal mi cestu a nasmeroval ma tak, aby som vedela, že som taká aká som, som jedinečná, vzácna a skvelá presne taká aká som! Na seminár pre ženy II. som šla s radosťou, opäť za asistencie mojej kamarátky, ale už rada bez akýchkoľvek obáv, že bude na mňa niekto pozerať cez prsty a bez strachu, že na čele budem nosiť nálepku „Tá, ktorej to nevyšlo“. Ten, kto žije sám asi chápe moje pocity, ale došla som do štádia, že som v pohode, mám sa rada, ale… Ale mám pretlak citov, z ktorých mi už ide prasknúť srdce, lebo v mojom živote nie je nik, kto by ich odoberal. Modlila som sa, tak ako ma to v Sklenom naučili, modlila som sa doma, chválila som Pána cestou v aute, prosila a ďakovala každú chvíľu, a dúfala som, že Pán mi ukáže čo mám robiť. Dlho som zvažovala a opäť prevrat a posledné postrčenie prišlo na Seminári pre ženy II. Seminár sa venoval vzťahom a môj vzťah k iným bol minimálne dezorientovaný potom, ako sa prestal upierať na osobu môjho manžela. Práve na seminári pre ženy II. som sa definitívne rozhodla pomôcť a zároveň si nájsť odberateľov citov. Stala som sa dobrovoľníčkou „Úsmevu ako dar“ veď na svete je toľko detí, ktoré nemá kto objať. Pomáham im organizovať tábory, jednodňové náučno – rekreačné podujatia a navštevujem ich v detskom domove. Som pre ne staršia kamarátka, dôverníčka, učiteľka, človek, ktorý môže veľmi ovplyvniť ich život. Potom, ako som vyriešila aj tento životný problém som sa iniciatívne prihlásila na kurz Filip. Mala som predsa voči Bohu rest. Vďaka prechádzajúcim seminárom som si vyriešila vzťah k sebe a k iným, no ostával mi nevyriešený ten k nemu. Tentokrát som sa do Skleného veľmi tešila, priam som sa nevedela seminára dočkať, išla som sama bez mojej spomínanej kamarátky. No tešila som sa. Tešila som sa na dievčatá z predchádzajúcich kurzov, na nových známych, ktorých spoznám, na sestry a bratov, ktorých som už poznala. Seminár bol veľkou skúsenosťou, skúsenosťou, ktorá mi ozrejmila ako Duch Svätý konal v mojom živote na Seminári pre ženy I., skúsenosťou, ktorá mi vysvetlila ako ma Pán smeruje a vedie moje kroky, skúsenosťou, ktorá ma posunula o level vyššie vo vlastnej viere! Ako som si už zvykla, opäť sa po návrate domov v mojom živote stalo niečo prevratné. Doma ma čakal list kde moje manželstvo, ktorého neplatnosť sa skoro rok riešila na Cirkevnom súde Spišskej kapituly vyhlásil Cirkevný súd za neplatné!

V mojom živote sa od novembra 2013, kedy som s veľkou nedôverou prvý krát vstúpila so Oázy v Sklenom stali veľké veci, už teraz sa teším, čo má Pán pre mňa pripravené nabudúce :o). Prajem všetkým, ktorí sú stratení vo svete, aby tak ako ja, ktorá som prišla zbitá, zničená z došliapanou dušou a nulovou sebaúctou aby aj oni našli prostredníctvom koinonie svoje miesto v Božom pláne.