Christiland – naplnenie môjho sna!!!
Uplynulo už dosť veľa času od toho krásneho stretnutia na Christilande. Svoje dojmy, spomienky a zážitky nám zostanú navždy zapísané v srdci. Naše tri detičky neustále pozerajú DVD a spievajú pesničky. Veríme, že sa k nim pridá aj náš najmenší Jonáško, ktorý sa nám pred nedávnom narodil {3 týždne}. Naozaj, bola to skvelá, úspešná a na Slovenské pomery mimoriadne výborne zorganizovaná akcia. Skutočne, so všetkou úctou a pokorou klobúk dole.
Videl som v tom naplnenie svojho sna. Osobne: počas prázdnin 2002 a 2003 som navštívil letné tábory v USA. V oboch prípadoch sa jednalo o výlučne nábožensky založené tábory – išlo o našich bratov a sestry židovského pôvodu. Oba tábory boli len kúsok od centra New Yorku. Pracoval som v kuchyni s ostatnými členmi z Európy. Monroe bol jeden z najstarších táborov na svete vôbec. Bolo tam menej detí {cca 120-150}, malo to takú rodinnú atmosféru.
Nádherné zážitky mám z toho dodnes. Ramah bol zase asi najväčší tábor počtom detí {cca 600-700 deti, plus 200 ľudí, ktorí sa o nich takmer celé dva mesiace starali}. 60 dni v tábore a nevidel som, že boli dva dni rovnaké, alebo že by sa deti nudili. Od rána do večera mali nabitý program, presne tak ako v Christilande – plno dielní, atrakcií, ihrísk {3 tenisové, dve golfové, na futbal, plážový volejbal….. Samozrejme v prípade zlého počasia sa schovali do veľkých telocviční, ktoré slúžili aj na divadelné predstavenia, tance, modlitby… V areáli sa nachádzalo aj jazero, na ktorom sa dalo plaviť na lodiach, deti prišiel povoziť vrtuľník.
No bolo to niečo veľkolepé. Padala mi z toho sánka. Cestou v lietadle som si to tak v hlave púšťal a premýšľal: aké krásne by bolo urobiť niečo také doma na Slovensku – katolícky tábor pre deti, kde by trávili prázdniny zmysluplne, spoločne s oslavou Boha.
Skutočne som uvažoval, aké by bolo krásne mať na Slovensku taký tábor.
A tu prišiel Christiland! Keď som to uvidel na webe, pozrel program, hneď som zaregistroval rodinku. Ak budeme živí a zdraví budúci rok sa k nám pridá švagriná a brat. Toto je presne to, čo bolo v USA. Urobiť tábor pod značkou Ježiša Krista.
Naozaj to, čo ste začali robiť je, verím, Božie dielo nie ľudské. Pevne verím, že o pár rokov, budú deti v takom kresťanskom tábore, a že ten tábor bude celých 8 týždňov obsadený a deti tam budú chváliť a oslavovať Boha. Viem, že v tomto rozvoji sú dôležité aj peniaze, ale postupne, po krôčikoch sa dá vybudovať veľké dielo – podobenstvo o horčičnom zrnku.
Alžbetka, Mikuláš, Eliáš a už aj Jonáš pozdravujú Krištofa, šaša Jaša, šaša Mojka a šaša Hopka.
S veľkou vďakou rodina Jozefiaková
