Victory 2013 v Košiciach

V krásne sobotné ráno sme sa vybrali s našimi mladými bojovníkmi(prevažne chalanmi od 14 – 16 rokov) na evanjelizačné stretnutie VICTORY do Košíc. V tento deň sa Košice chystali aj na ďalšiu významnú udalosť , otvorenie hlavného mesta kultúry 2013, my sme však dúfali, že to bude deň keď  naši mladí otvoria svoje srdcia Ježišovi, aby on mohol prísť s tým hlavným a najlepším programom do ich života.

Hneď po príchode som bol zasiahnutý veľkým počtom radostných mladých ľudí a krásnym prijatím našich bratov a sestier z Košíc.  Stretnutie začalo super koncertom a pokračovalo aktuálnou prednáškou otca Milana(Pastier Oázy Vyšný Klatov), ktorá zatínala do živého a nútila ma dávať si otázku: Janči, žiješ naozaj? Dotýkali sa ma slová o tom, že nie je podstatné, koľko máš virtuálnych priateľov, ktorých  možno nikdy v živote nestretneš, ale je dôležité mať reálneho priateľa, ktorému môžeš pozrieť do očí a ktorý sa ťa opýta ako sa máš a myslí to naozaj.

Po tejto krásnej prednáške a Marcelovej motivácii sme vyzbrojení papierovými maskami na tvár odchádzali do ulíc, aby sme ľuďom dávali otázku, či žijú naozaj? Masky slúžili práve nato, aby sme ukázali, že často sa skrývame za úplne inú tvár, ktorú si vytvárame hlavne vo virtuálnom svete (sociálne siete, mobily, …). Ja osobne som tu mal veľmi pekný zážitok, pretože sme stretli ochotných mladých ľudí, ktorým sme svedčili a rozprávali o Ježišovi  a všetci až na jednu výnimku sa s nami priamo v Auparku modlili a vyznali Ježiša ako Pána svojho života. (Ďakujem vám: Verča, Zdenko, Veronika a Danka )

Stretnutie pokračovalo živou knižnicou, kde si mladí mohli „prečítať“ formou rozhovoru so živou knižkou (reálnym človekom) svedectvá od rôznych ľudí. Bol som šťastný , keď som videl niektorých z našich chlapcov, ako „hltajú“ slová týchto živých knižiek, ktoré hovorili o tom aké veľké veci Pán urobil v ich životoch.

Po skvelej knižnici však prišlo ešte niečo lepšie- perfektný evanjelizačný koncert, alebo výstižnejšie povedané, spoločná modlitba celej tej masy mladých ľudí spolu s príhovornými modlitbami za tých, ktorí sa rozhodli ŽIŤ SVOJ ŽIVOT NAOZAJ.

Musím sa vám priznať, že pred VICTORY som mal trošku obavy o „mojich“ chalanov, ktorí ešte nemali žiadnu skúsenosť s podobným stretnutím, ale vo svojom srdci som vnímal, že mi Ježiš hovorí, aby som mu dôveroval, že On za mňa dielo dokončí.  A On to naozaj urobil, stalo sa to tak, že jedna skupinka chlapcov nechcela byť na večernom koncerte, namiesto toho chceli ísť do Auparku, načo som im povedal, že majú ostať pri nás. Toto rozhodnutie sa im veľmi nepáčilo, tak ostali na chodbe pred hlavnou sálou, v ktorej bol koncert. Ja som odišiel do sály, kde som sa modlil spolu s ostatnými mladými a stále som v srdci vnímal, že mám dôverovať Ježišovi, že On to má pod kontrolou. Po chvíli som vyšiel pozrieť na chodbu a videl som ako „moji“ chalani sedeli okolo stolíka a s otvorenými ústami počúvali svedectvá od jedného z usporiadateľov,  ktorý slúžil ako poriadková služba.(Neskôr som dozvedel že sa volá Martin.) Spomenul som si na slová žalmu, s ktorým som sa modlil, keď som plánoval celý tento zájazd na VICTORY: „Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola.“(Ž 128, 3b). Potom som sa spokojný vrátil na modlitbu a nechal chlapcov v rukách Martina a ešte ďalšieho chlapca z Košíc, ktorý sa im tiež venoval. Po chvíli prišiel za mnou Ondrík (zasvätený brat z Vyšného Klatova ) a poprosil ma či sa môžem aj ja osobne prihovárať za mladých, tak som teda šiel a onedlho prišli všetci „moji chalani“ z chodby, aby som sa za nich pomodlil.  Ako posledný na modlitbu prišiel jeden zrelý muž, ktorý sa volá Martin.

Ďakujem celej Oáze Vyšný Klatov za úžasné prijatie(zvlášť sa ma dotklo, ako nám Marcel venoval kopec svojho času, aj keď mal určite na starosti kopec iných vecí ), za perfektne zorganizovanú akciu a za to, že bojujú preto aby srdcia mladých ľudí patrili Ježišovi. Ďakujem tiež môjmu bratovi Miškovi a Zdenkovi za pomoc a šoférovanie. Ďakujem tiež tebe Martin zato, že si sa venoval chalanom a samozrejme nášmu pastierovi Vladkovi za prostriedky a možnosť ísť na VICTORY.  Ale v prvom rade ďakujem tebe Ježiš za krásny čas a zato, že ti záleží na „mojich“ chlapcoch viac ako mne.

Janči