Zo Slovenska do Camparma
Minulý týždeň sa mladí a koordinátori mladých vybrali na cestu do miesta vzniku našej koinonie, do Camparma. Strávili tam 4 úžasné dni, ktoré začali veľkou výzvou aspoň pre mňa keďže som do zahraničia prvý krát šoféroval a k tomu ešte v daždi a samozrejme stíhať za hurikánom Sergejom na aute bolo niekedy obtiažne 🙂 ale prišlo sa v pohode okolo 02:00 piatok ráno do samotného Camparma, konkrétne villa Vallortigara. Piatok nám Pán daroval už nádherné počasie s osobnou modlitbou priamo v Camparme, po ktorej nám Martina, Valera ale aj Sergei ukázali celé toto miesto, na ktoré Pán Ricardovi ukázal. Neskôr sme sa vybrali do Cogolla, ktoré je asi 20 minút od Camparma, kde väčšinou prebývajú interní, ale aj externí členovia koinonie za účelom štúdia a kde prebieha taktiež samotná kerygmatická škola. Veľkým prekvapením bolo pre nás, že sme tam stretli aj otca Ricarda Argaňanaza, ktorý s nami strávil čas a milo nás spolu s ostatnými privítal. Samotný piatok sme ukončili skvelou opekačkou vyberaných Slovenských špecialít typu špekáčik 🙂
Na ďalší deň nás čakal výstup na horu Passubio, kde sa Ricardo začal pýtať Pána, že kedy chceš začať svoje dielo a kde presne to chceš mať, šiel tam sám s tým, že sa bude aj postiť za túto konkrétnu túžbu, ktorú mu Pán dával do srdca, avšak po dvoch týždňoch aj keď sa Ricardo plánoval postiť prichádza za ním Bača a prináša mu mlieko. Ricardo nikomu nehovoril o tom, že ide na toto miesto, takže vnímal to ako znak od Pán, že sám Pán neplánuje aby sa úplne postil. Na samotnej hore strávil sám čas asi 2 mesiace, kde mu Pán prehováral do jeho srdca a práve na toto miesto sme sa aj my v sobotu vybrali. Samotné Passubio je vo výške okolo 2300 m.n.m. a my sme vychádzali z 1100 m.n.m. určite ak tam pôjdete choďte cestou tunelov, ktorou sme išli aj my, pretože táto cesta je výstupovo náročnejšia, ale nádherná, prechádzate niekedy adrenalínovými tunelmi, kde napr. jeden mal dĺžku 350 m a bolo do neho daných asi 10 okien von, pričom bez baterky cez neho prejdete len sťažka. Táto cesta má 52 tunelov, ktoré boli vytvorené talianmi počas vojny za účelom obrany hranice, ktorá prechádzala práve cez túto horu. Okná, ktoré sú vytvorené počas toho ako prechádzate tunelom, slúžili na delá, ktoré tvorili samotnú obranu.
Každé ročné obdobie prináša iné veci, my sme tu boli v čase keď ešte do 1800 m.n.m. sme mohli vidieť nádherný výhľad, ale potom sa už na horu spúšťala hmla a sneh, takže čím vyššie sme išli tým viac sme v tom boli zahalení. Cesta späť ako som už hovoril, je síce pohodlnejšia, ale podľa mňa dlhšia, samozrejme my sme využili služby miestneho rodáka Miroslava, ktorý našiel skratku aj tam kde nebola 🙂 a tak sme asi dva krát predbehli talianov, ktorí nás cestou míňali keď sme mali odpočinok. Z Passubia sme išli na večeru do Camparma, kde nás prekvapil opäť Ricardo, ktorý kvôli nám prišiel, aby sa s nami opäť pozhováral a povzbudil nás.
Posledný deň a to nedeľa, opäť prší, čas sa zhoršil, ale napriek tomu ideme do Benátok, cestou sme sa zastavili u Aleandra podnikateľa a priateľa koinonie, ktorý nás spolu s manželkou a dcérou náramne pohostili vybrali všetky druhy syrov, vína, salámov, jahôd, čokolád, proste naozaj priateľstvo ide aj cez žalúdok, dali nám proste to najlepšie čo mali a od nich nás čakali Benátky. Samozrejme typické Benátske počasie, prší. Atmosféra samotných Benátok je avšak nezmenná, či prší, alebo je krásne. Gondoly, lode, tenké uličky, malé mosty medzi chodníkmi, loďky odparkované namiesto áut, ľudia predávajúci rôzne suveníry proste Benátky, plus samotné námestie svätého Marka a Jadranské more, ktoré obopína mesto. A cesta domov, nad ránom všetci síce unavení, najme šoféri, ale čoskoro doma, šťastný, že ležím v posteli, ale s úžasnými spomienkami na miesto, kde i mne prehováral Pán.
viac fotiek na facebook – kjk magazín
ŽIVOT O: RICARDA ARGANARAZ:
Narodil sa v Salte (Argentína) 3 júla 1936. Jeho otec bol vojenským generálom a preto o. Ricardo vyrastal v atmosfére kde prevládala poslušnosť a disciplína. Pochádza z 9 detí. To zanechalo v jeho živote chuť po spoločenstve. V 11 rokoch mu zomrela mama a v tejto skúsenosti sa po prvý krát mladý Ricardo otvoril na existenciu Boha.
Po štúdiách na gymnáziu, v septembri 1954 mal silnú osobnú skúsenosť s Ježišom Kristom, ktorá ho trvalo poznačila darom panenstva pre Božie Kráľovstvo. V 1962 bol vysvätený za kňaza vo svojom rodnom meste. V tom istom roku odišiel do Talianska. Zúčastnil sa otvorenia II. Vatikánskeho koncilu. V roku 1966 vyštudoval medzinárodnú diplomaciu, v 1967 ukončil doktorát filozofie a v roku 1970 sa stal doktorom kanonického práva.
V 1974 dostal “krst Duchom Svätým”. Po čase pocítil volanie k púšti a pôstu v ktorom bol volaný k založeniu koinonie Ján Krstiteľ. V tom čase sa počas rôznych evanjelizačných stretnutí, ktoré viedol o. Ricardo začali diať fyzické uzdravenia, obrátenia, zázraky a preto začal chodiť do rôznych krajín sveta hlásať evanjelium. V roku 1994 navštívil Slovensko. Po jeho návšteve sa začala formovať prvá skupina bratov a sestier, ktorí sa stali prvými členmi kononie na Slovensku.