Tábor mladých “Nesmierna moc” svedectvá
Som veľmi rada, že som bola súčasťou campu mladých. Vďaka nemu som si uvedomila veľa vecí o sebe. Boh mi ukazoval, prečo niektoré veci robím (aj v reálnom živote), a tiež ma povzbudil v oblastiach, ktoré som nedokázala zmeniť. Povedal mi, že môžem poraziť vlastný strach a dal mi do srdca nádej na zmenu. Bola to pre mňa nová skúsenosť plniť takéto športové úlohy a vyjsť z vlastnej komfortnej zóny.
Posledná dynamika bola pre mňa najťažšia. Mala som skočiť na paletu zavesenú medzi stromami. Ja i paleta sme boli v dosť veľkej výške nad zemou. Vôbec som si nevedela predstaviť, že sa mi to môže podariť, keďže nie som žiaden skokan. Rozhodla som sa však veriť Bohu napriek všetkým okolnostiam a nezdarom a robiť pre neho bláznivé veci. A toto bola prvá splnená úloha 🙂 Cítila som potom veľkú úľavu, že s Bohom viem prekonať všetky obavy. Stačí mu len veriť a vytrvať.
V tomto všetkom, som však nebola sama. Pomáhali mi členovia nášho tímu s názvom: Emanuel. Som im za to veľmi vďačná. Aj vďaka nim som zakúsila jednu veľkú vec: prijatie a vzájomnú pomoc. Myslela som si, že viem pracovať v tíme a spoliehať sa jeden na druhého, ale až tu, pri takýchto situáciách, som si uvedomila, o čom to skutočne je.
Bola som už na veľmi veľa táboroch (mimo komunity), a rozmýšľala som, že načo sem mám vôbec chodiť. „Zase ďalší tábor“, pomyslela som si … „už ma to nebaví“. Ale Ježiš na tomto tábore ďaleko prevýšil moje očakávania. Spoznala som skvelých ľudí, so živou vierou, a osobným svedectvom. Toto spoločné odhodlanie nevzdávať sa a prekonávanie všetkých prekážok vo mne naštartovali rozhodnutie opäť kráčať s Bohom a dôverovať mu.
Tábor by som odporučila každému:) možno špeciálne tým, ktorí zažívajú nejaký strach alebo nevedia ako ďalej, hľadajú zmysel viery. Ak Ježiš takto prekvapil mňa, môže aj Teba.
Alenka
Nevedel som do čoho idem, len som sa tešil. Dnes môžem poďakovať aj prostredníctvom tohto svedectva, že som Bohu povedal ÁNO, keď si ma zavolal na tábor mladých v Sklenom. Pretože aj prostredníctvom tejto skúsenosti chcel ku mne Ježiš opäť prehovoriť.
Keď som videl prvú dynamiku, povedal som si na jednej strane „super, ideme sa hrať.“ Na druhej strane som si uvedomoval nebezpečenstvo toho, do čoho sa chystáme. Päť metrová vysoká stena a v jej najvyššom bode šesť zámkov. Našou úlohou bolo odomknúť každú zámku na stene. Nijako hrôzostrašne to neznie, až dokým nemáte jeden z kľúčov pripevnených pevne o zápästie a nie ste súčasťou tímu, ktorého každý člen má odomknúť zámku a to prostredníctvom vytvorenia „živého rebríka“. Či si žena, alebo muž, veľký alebo malý, jednoducho bez teba tím nedosiahne cieľ.
Aj ja som sa pýtal, čo už len týmto mi môže Boh povedať? Samozrejme, dynamika prebiehala s veľkými problémami a trvalo dosť dlhý čas, kým sme prišli aspoň na náznak toho, ako dostať prvého z nás k zámke. Do celého tímu prichádzali pochybnosti, že je to nemožné. Hľadali sme riešenia, skúšali taktiky, no nikde sme sa nedostali. Na vrch musel vyjsť každý a keď som si pomyslel, že mojichosemdesiatšesť kilo bude musieť v jednom z radov držať aj žena, považoval som to za nemožné. Bože, čo nám chceš týmto ukázať? Zaznievalo v mojom vnútri. Prvú, ako aj každú ďalšiu dynamiku sme zvládli, v každej sme si museli siahnuť na dno svojich fyzických a psychických síl, a každý sme museli prekonať strach.
Trvalo ďalšie štyri dynamiky a tri dni, kým mi Boh na základe spoločných ranných modlitieb a spoločne prežitého času, odpovedal na moju otázku, ktorú som mu kládol hneď prvý deň. Akokoľvek náročná úloha bola pred nami, moju pozornosť Boh obracal na povzbudzovanie druhých a moju prítomnosť byť s nimi, aj keď na druhej strane moja individualita chcela vyniknúť a zažiť pochvalu, zvládol si to, Filip, si super. Ale len tým, keď som sa zameriaval na víťazstva druhých a víťazstvo tímu, len tým ma napĺňala Božia prítomnosť po okraj. Tým chcem svedčiť, že je jedno na akom konci si, či na konci toho, ktorý práve ťahá, alebo na konci toho, ktorý je ťahaný. Všetci ťaháme za jeden povraz a každého z nás, Boh, požehnal do inej úlohy a v každom z nás sa oslavuje v inej situácií. Len v tom bode môžeme zažiť radosť, keď v Kristovi Ježišovi kráčame spoločne.
Filip
„Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova.“ 2 Kor 12,9
Slová, ktoré písal Pavol v Liste Korinťanom, žijú aj dnes. Naplno prežiť význam týchto slov som mala príležitosť práve tu, na CAMPE mladých. Ježiš ma zasiahol a dal mi svoju NESMIERNU MOC v mojej slabosti, kedy si použil všetky HVIEZDY (názov nášho tímu) v mojej skupinke na to, aby mi cez nich pomáhal zdolať dynamiky, aj napriek nezrastenej kľúčnej kosti a chýbajúcim fyzickým predispozíciám.
Moju slabosť Pán premenil na krásne momenty – dal mi zakúsiť prijatie, priateľstvo, pomoc a aj NESMIERNU MOC zdolať každú prekážku v mojom živote s JEHO pomocou a s pomocou PRIATEĽOV, ktorých mi dal a prostredníctvom ktorých koná.
A akú slabosť máš TY? Príď medzi nás do OÁZY SKLENÉ a nechaj Ježiša, aby si použil TVOJE slabosti a premenil ich na tie najkrajšie veci. DOVOĽ JEŽIŠOVI, ABY TI DAL ZAKÚSIŤ NESMIERNU MOC ŽIVOTA S NÍM.
Sima
Previous Post
Next Post