NEVYHNUTNOSŤ DOMU MODLITBY, NIE „DOMU DIABLA“.

Počas Turíc v roku 1996 v Plzni o. Ricardo v jednej zo svojich prednášok použil špeciálny príklad, aby vysvetlil, aký má byť Dom Modlitby. Vyvolal ním veľkú radosť a mal tak silný dopad, že aj po rokoch si naň mnohí z prítomných dobre pamätajú. Týka sa vysvetlenia charakteristík Domu Modlitby takým spôsobom, aby sa vyhlo akémukoľvek zmätku a dvojzmyselnosti.Podstata Domu Modlitby spočíva v jeho rozmnožení. Ak sa z Domu Modlitby netvoria ďalšie Domy Modlitby, potom to nie je dom, v ktorom sa evanjelizuje, ale práve naopak. Stáva sa prostriedkom, ktorý odďaľuje ohlásenie Evanjelia ľuďom, ktorí ešte nepočuli a nepoznali Ježiša. Môžeme povedať, že sa stáva „domom diabla“. Je to vyjadrenie metaforické, pre nás možno veľmi silné, ktoré však zreteľne vyjadruje, že ohlasovanie Evanjelia nemôže byť v žiadnom prípade zastavené a ponechané bokom. Zvestovať Evanjelium je to, čo od nás chce Boh.

Viac menej ide o toto: Kresťan chce otvoriť svoj dom, aby bol Domom Modlitby, preto pozve svojich priateľov kresťanov. Tak máme jeden Dom Modlitby. Po čase jeden z týchto pozvaných priateľov pozve tie isté osoby, ktoré boli u jeho priateľa do svojho Domu Modlitby. Tak už máme dva Domy Modlitby. O deň neskôr, ďalší z tých istých zúčastnených pozve do svojho Domu Modlitby z tých istých priateľov. To je už tretí Dom Modlitby. A tak sa to opakuje stále medzi tými istými priateľmi, ktorí sa navzájom k sebe pozývajú. Určite takto budeme mať veľa Domov Modlitby a všetky plné. Ale toto nie je Dom Modlitby, ale z pohľadu evanjelizácie sa z neho stáva „dom diabla“. Do skutočného Domu Modlitby sa nepozývajú vzájomne tí istí ľudia, ale tí, ktorí nepoznajú Ježiša, Jeho lásku a silu Jeho zmŕtvychvstania. Pozývajú sa ľudia, ktorí nepoznajú východisko a riešenie z ich problémov. Tí, ktorí potrebujú skúsenosť so živým Ježišom. Autentický Dom Modlitby evanjelizuje, a preto sa rozmnožuje v ďalšie- nové Domy Modlitby.

Tento príklad bol veľmi jasný a všetci ho pochopili. Ešte aj dnes nám dáva svetlo: Dom Modlitby sa narodil kvôli evanjelizácii. Nie preto, aby sme mali možnosť cvičiť sa v spoločnej modlitbe (na to sú zamerané iné stretnutia), ale aby bol nástrojom evanjelizácie pre ľudí, ktorí nepoznajú Ježiša a nepoznajú silu spoločnej modlitby. Biblicky by sme povedali, že sa má stať sieťou na ryby.

Dom modlitby je miestom prijatia nových osôb, ktoré potrebujú mať skúsenosť so živým Pánom. Neskôr sa oni sami stávajú nositeľmi nádeje, aby vo svojom dome prijali tých, ktorí sú od Ježiša ešte vzdialení.

Inými slovami, Dom Modlitby sa takýmto spôsobom rozmnožuje. Rozmnožovanie je Božou vôľou. Všetko, čoho sa Pán dotkne, je požehnané a rozmnožuje sa. Pán chce, aby dary, ktoré do nás vložil, boli rozmnožené. Aj odmena sa hodnotí mierou rozmnoženia. Spomínate si napríklad na podobenstvá o talentoch, kde je všetko dovolené okrem nerozmnoženia? Dokonca ani uschovanie a potom odovzdanie prijatého talentu nestačilo. Bolo potrebné rozmnožiť pôvodnú sumu aspoň o jej hodnotu. Toto je zmýšľanie Boha. Tak je to aj s evanjelizáciou. Nemáme rozmnožovať Dom Modlitby, ale nových ľudí v Dome modlitby. Iba takto budeme môcť evanjelizovať až po končiny sveta. Evanjelium nám neustále pripomína skrze zázraky a podobenstvá túto pravdu o rozmnožení.

Pravé evanjeliové požehnanie sa nazýva rozmnoženie a je pečaťou, ktorá posväcuje akúkoľvek skutočnosť.

A „dom diabla“? Môže sa zdať provokáciou alebo preháňaním. Určite však vyvolá otázku, s ktorou sa treba pravdivo konfrontovať, ak chceme byť učeníkmi Toho, ktorý nás povolal byť rybármi (evanjelizátormi) ľudí, čerstvých rýb a nie fabrikami na mrazené ryby.

Dante Alighieri, veľký Taliansky poeta, v „Božskej komédii“ opisuje peklo ako studené a mrazivé miesto bez štipky tepla. Možno aj on pochopil, že Dom Modlitby nemá byť „domom diabla“.

Vladko Beregi, pastier oázy