Jeden deň v zasvätenom živote.

spolocne-foto1.jpg

4. jún 2006 je deň, keď som na Turíce počula Pánov hlas trochu inak. Zavolal ma po mene, aby som ho nasledovala v panenstve pre Božie kráľovstvo. A ja som mu odpovedala svojím ÁNO Pane, tu som. A ako žijem moje povolanie v Koinonii Ján Krstiteľ Oáza Sklené? Tu je moja odpoveď.


Jeden deň v zasvätenom živote.

 

foto.jpg

Je päť hodín ráno. Po dome sa rozlieha zvuk zvončeka, s ktorým prichádza náš ebdo. Je to taliansky výraz pre týždenníka, ktorý „stráži“ náš rytmus celého dňa. Hlasitý pozdrav „Kristus vstal z mŕtvych“ prekrikuje zvonček a ja vstávam. Tento pozdrav ma volá do života. Nezamýšľam sa nad tým, či mám chuť vstávať, alebo nie. Dvíham sa z postele a začínam ranným osviežením vodou, ktorá ma vždy preberie. Do nových Pánových vecí sa prebúdza celá oáza. Na chodbe už stretávam moje sestry, ktoré tiež odpovedali na ranný pozdrav. V tejto hodine si pre zdravé telo aj zacvičím. Takto naštartovaná už stojím pred mojím Pánom v osobnej modlitbe, ktorá má tiež svoj čas o šiestej. A tá začína pre mňa ďalším cvičením. Cvičením lásky – milovať a nechať sa milovať. Je čas prehĺbiť priateľstvo s Ježišom, ktorého láska zmenila môj život. Stretnutie s ním na osobnej modlitbe je pre mňa miestom, kde môžem zakúšať slobodu a radosť v srdci z toho, že mu patrím.

Niekedy sa tá hodina zdá byť len chvíľou. Ale práve ona mi dáva istotu a rozhodnutie patriť Ježišovi s nerozdeleným srdcom. A to v spoločenstve, ktoré je v tomto dome dobre aj počuť. Dupotanie po schodoch naznačuje čas na raňajky. Sedíme za stolom, a ja si uvedomujem, že aj dnes môžem vložiť svoj život do rúk bratov a sestier. Dať sa im taká, aká som. A to ma učí vychádzať zo svojho egoizmu a svojich istôt. Tu sa človek stáva transparentným. Nič neskryje. Alebo ak, tak dočasu. Ako v manželstve. Aby som už nežila ja, ale aby žil vo mne Kristus. S touto túžbou vstupujem do nového dňa. Rozhovory pri raňajkách sú zakaždým pobavením, ale aj povzbudením sa Božím slovom. Niekedy sa predbehujeme, kto povie ako prvý citát, ktorý sa počas osobnej modlitby naučil. Niekedy čakáme, kto začne 🙂 . Raňajky končíme spoločnou modlitbou za požehnanie nového dňa, našich aktivít a všetkých ľudí, ktorí k nám patria. Náš deň pokračuje hodinovým štúdiom. Tu sa každý z nás učí podľa potrieb oázy. Kto biblickú školu, prípravu na kurzy, taliančinu, …Deň je už v plnom prúde, a tak sa po štúdiu každý z nás „chytá“ svojej služby. Mňa čaká záhradka, takže beriem motyku a idem. Je čas siatia. Na um mi prichádza citát z 2Kor 9,6: „Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto seje štedro, štedro bude aj žať.“ Tak, aby bola úroda bohatá aj na našom políčku, zasievam v hojnosti. Ale nie je to len o tom. Ako Ján Krstiteľ mám zasievať v každom čase. Nie len vtedy, keď sú podmienky priaznivé. Veď sám apoštol Pavol v 2Tim 4,2 nás k tomu vyzýva: „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod,

praca-v-kjk-15.jpg

Naše práce preruší ebdo, a pripomína nám krátkym zvonením krátku prestávku. V tomto čase sa aj v modlitbe desiatka sv. ruženca obraciame na našu Matku Pannu Máriu o príhovor za naše aktivity. Nasleduje osvieženie kávou alebo čajom, ktoré je počas prác vždy príjemné. Ak je Vladko práve ponorený do teologického štúdia, stihne sa počas prestávky s nami zdieľať s nadobudnutými poznatkami. Osviežení na tele aj na duši sa každý tratíme na svoje miesto. Všetci máme aj svoju stálu službu, a tým aj priestor, kde ju vykonávame. Pranie, žehlenie, upratovanie, varenie, administratíva, údržba domu a okolia …To všetko má svoje miesto, ktoré vnáša poriadok nielen do našich prác. Máme aj spoločné práce, ktoré práve prebiehajú na našej prestavbe podkrovia. A tu si ich nerozdeľujeme na mužské a ženské. Pre sestry sú len zvládnuteľné a nezvládnuteľné. Chytáme sa lopaty, fúrika, kosačky, …Je pre nás radosťou poslúžiť si navzájom a zažiť pri tom kopec zábavy. Je to práve spoločenstvo, ktoré mi dáva silu a chuť do práce. Sme si vzájomne povzbudením. Je čas obnoviť fyzické sily obedom, ktorý začína o jednej. Jeho vôňa nás všetkých veľmi rýchlo naláka do jedálne.


praca-v-kjk.jpg

Je jasné, že sa všetci tešíme, čo navarila naša Noemi. Keď práve nemám iné povinnosti, som v kuchyni jej pravá ruka. Za kreatívne prestretým stolom to žije. Vyťahujeme rôzne zážitky, riešime každodenné povinnosti, alebo mlčíme. Ale nie nadlho, iba kým prehltneme sústo. A tu má už obsluha pri stole oči na stopkách. Sleduje potreby každého z nás, a je v pohotovosti poslúžiť. Už spomínaná stála služba, ktorá sa počas roka nemení, je doplnená aj pohyblivou službou. Tá sa mení každý týždeň. Najdôležitejší v tomto dynamizme je ebdo – drží rytmus dňa a je stále pripravený viesť modlitbu. Ďalšími službami počas týždňa sú: príprava raňajok a večerí, obsluha pri stole, upratovanie a umývanie riadu. Služba druhým je naším štýlom života, v ktorom sa učím rásť aj ja. Je pre mňa darom ako milovať a nechať sa milovať od mojich bratov a sestier v Kristovi. Koniec obeda je aj časom, kedy máme hodinový odpočinok. Vystrieme si kosti, a doplníme sily J. Pre mňa je to vzpružením počas dňa, ktorý ide v ďalšom tempe s hodinovou modlitbou. Tú sa modlíme v taliančine. Všetci sa snažíme v tomto jazyku zdokonaľovať, keďže ním hovoríme vo všetkých oázach po celom svete.


Náš deň ide ďalej v začatých prácach, alebo naplánovaných aktivitách až do spoločnej modlitby, ktorú začíname o pol ôsmej. Tak, ako sme spoločne všetci začali nový deň, spoločne ho aj končíme hodinovou modlitbou. Duch Svätý sa hýbe, a tak nám nechýba jeho spontánnosť a kreativita aj pri modlitbe. A preto je aj každý večer iná. Čítame Božie slovo, cez ktoré k nám Pán hovorí, načúvame mu, zdieľame sa a ponárame sa do hĺbky eucharistie. Na konci dňa patrí naša chvála a vďaka práve Bohu zato, že naším Pánom a Spasiteľom a žehná nás. Má nás stále na očiach, a jeho milosť a vernosť ide s nami.

spolocne-foto.jpgNašou poslednou etapou je večera, ktorá je aj časom zdieľania sa s prežitými momentmi. Každý deň je tu iný, a preto žiť pre Ježiša v tomto spoločenstve je pre mňa jedno veľké dobrodružstvo. Deň sa chýli ku koncu, a my sa lúčime o pol desiatej s prianím dobrej noci a vďaky za priatie. Sme si navzájom vďační zato, že sme sa aj napriek svojím slabostiam prijali takí, akí sme. A tieto vzťahy ma vedú upierať svoj zrak na Krista, a nie na naše slabosti. Aj tento deň a každé rozhodnutie je mojou odpoveďou Bohu na povolanie do zasväteného života. Je odpoveďou nato, ako Boh konkrétne zasiahol do môjho života.

A ja som sa rozhodla o tom stále svedčiť tak, ako ma k tomu Ježiš v evanjeliu podľa Jána 15,16a vyzýva: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo.“

Pane daj, aby táto aktuálna výzva evanjelizácie bola pre mňa horúca každý deň.

Gabika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.