Básne mladých

Utíšim svoje sny,
povznesiem sa nad tiché zátočiny,
dotknem sa teba, neba, seba.
Tak ako v trojici, čo bolo na počiatku
smeruje k začiatku.

Buď vôľa tvoja
v bode sústredenia.
Čistá myseľ,
jasná podstata,
samu seba v kruhu zrkadlí.

Cez brány dvanástich
vchádzajú siedmi,
aby so silou trojuholníka,
pozdvihli štvorec
do večného
a tak oslávili
Jediného
vo večnom a konečnom,
spriadaní Adamových nití.
Dokonané jest.

Vo večnosti slobodná
Tak veľmi túžim sa vrátiť k slovám:
tvarovať ich,
dotýkať sa ich,
preciťovať ich,
prebolieť ich,
a potom – presýtené a preosiate
pustiť na svoju púť.

Som stále rovnaká,
hoci dotlčená dňami
a predsa v hĺbke svojej podstaty
nedotknutá,
lebo takou, si ma Pane stvoril,
aby som tu bola – pre Teba.

Strácam sa v okamihu,
keď doznie hlas,
vyberám sa za ním,
počítam so zákrutou
a stratou energie,
neviem či poletím,
či dopadnem, či vstanem
tu v čase na zemi.

Nič nezhojí tie rany,
ani čas, iba nebo
iba večnosť, iba tam
budem – navždy – slobodná.

Monika Palušáková